Keď v januári posielalo Počiatkovo ministerstvo do
Bruselu dokument, v ktorom sa Slovensko hlásilo k "ambicióznemu"
cieľu znížiť do roku 2012 dieru vo verejných výdavkoch na 3 % ročného výkonu
celej krajiny, nevyslúžilo si pochvalu, skôr naopak: Slušné upozornenie, že
papier síce znesie všetko, ale optimizmu v raste daňových príjmov je priveľa.
Komisia preventívne natiahla odhad nášho pobytu na trestnej lavici medzi
narušiteľmi Paktu rastu a stability o ďalší rok.
V stredu Komisia sprchu ešte schladila, keď odhad
koncoročného schodka navýšila z rozpočtovaných 3,7 miliardy eur na rovné
4 miliardy. Už druhý rok po sebe sa pritom nehráme o fazuľky. Rok by
musel byť takmer o polovicu dlhší, aby sme tú sumu na daniach zaplatili.
Niežeby to bola nejaká prekvapivá správa. To len minister financií odmieta dať
súhlas na zvolanie daňového výboru, ktorý by negatívny vývoj verejných
rozpočtov oficiálne priznal. Doteraz sa vyhováral na chýbajúcu prognózu Komisie
a Národnej banky Slovenska, hoci v minulých rokoch mu ich absencia vôbec
neprekážala. Pravdepodobnosť, že výbor zvolá v rozumnom čase, je minimálna z
dvoch dôvodov. Národná banka sa (pravdepodobne zhodou okolností) chystá
zverejniť svoju prognózu až v júni (minulý rok tak urobila na začiatku apríla)
a teda výhovorka bude naďalej platiť. Druhým dôvodom sú už zverejnené prognózy
deficitu alebo indície štyroch z piatich neštátnych členov tohto výboru.
Ani jedna nie je nižšia ako 6 %, a najväčší skeptici varujú pred rizikom
prekročenia – 7 %.
Skepticizmus je pritom namieste. Daňové príjmy za tretinu roka sú nižšie o 8 %
v porovnaní s katastrofálnym minulým rokom. Nelichotivý vývoj síce možno
vylepšia dane zaplatené podnikateľmi, ktorí si preložili daňové priznanie
na koniec júna, ale nižšie výdavky domácností, rast nezamestnanosti a pomalšie
rastúca priemerná mzda nedávajú veľa nádejí na zlepšenie. Predpovedaný najvyšší
rast HDP v Únii v tomto roku si tak môžeme strčiť za klobúk, verejná správa
každého z nás neochotou šetriť zadlží približne o ďalších 800 eur.
Nová vláda bude pri preberaní žezla stáť už po pazuchy v bahne. Zdedí verejnú
správu, ktorá nepostrehla dvojročnú hospodársku recesiu. Verejnú správu, v
ktorej mzdy napriek prudkému prepadu daňových príjmov vzrástli minulý rok o 5
%. Záväzok naďalej zvyšovať dôchodky i napriek tomu, že počet prispievateľov
klesol o viac než 100 000 a ich priemerná mzda sa zvýšila len štatisticky,
vďaka väčšej váhe zamestnancov s vyššími mzdami. Rast HDP, ktorý bude len
slabou ozvenou revu bývalého stredoeurópskeho tigra.
Vyrovnať rozpočet s týmito parametrami v rámci jedného volebného obdobia bude
vyžadovať kus šťastia v podobe nečakaného oživenia zahraničných ekonomík a
ochoty najprv priznať skutočný stav, a potom škrtať výdavky hrubým perom. Keď
sa však človek pozrie do volebných programov, vidí tam ďalšie diaľnice, nové a
vyššie sociálne dávky, zvyšovanie platov učiteľov a zdravotníkov. Všetky strany
zdôrazňujú zjednotenie výberu daní odvodov, akoby to malo byť nové opatrenie a
záruka trvalého rastu príjmov. Mylne. Na druhej strane rozpočtu je však
podozrivé ticho. Strany akoby nechceli pochopiť význam slova škrtať. Vyhýbajú
sa konkrétnym návrhom opatrení na znižovanie počtu zamestnancov štátu. Z diaľky
obchádzajú úpravy prvého piliera, ktorý má na svedomí podstatnú časť schodku.
Populárne sú akurát elektronické aukcie a centrálne obstarávanie. Iste, sú to
nevyhnutné opatrenia, ale ani tie nezmenia motiváciu zamestnancov štátu obchádzať
zákon a zvýhodňovať známych. Bez škrtania to nepôjde. Strana, ktorá nedokáže
vymenovať úsporné opatrenia za 1,5 až 2 miliardy eur, vládu a nás z bahna
nevytiahne. Spolieha sa totiž buď na prudký rast ekonomiky, alebo na zvyšovanie
daní.
Radovan Ďurana
INESS
