Nová vláda by mala pristúpiť k redukcii počtu
zamestnancov vo verejnej správe, pretože práve mzdové náklady sú priestor, kde
sa dajú dosiahnuť významné úspory, nevyhnutné pre konsolidáciu hrozivo
deficitných verejných financií, povedal pre Pravdu dňa 5.6. 2010 Richard Ďurana
z INESS.
Rušenie ministerstiev životného prostredia a výstavby v
podobe, v akej je pripravené, štátu peniaze príliš neušetrí, otázne je, či
vôbec. Rezorty totiž zrejme neprepustia ani jedného zamestnanca a štát bude
platiť aj za ich doterajšie priestory.
Okrem toho môžu vzniknúť nové výdavky ministerstvám, ktoré
prevezmú právomoci tých zrušených. Zmení sa im totiž názov a budú tak
potrebovať napríklad nové pečiatky či papiere.
Hoci ešte v máji pripravil podpredseda vlády Dušan Čaplovič
správu, podľa ktorej malo dostať výpoveď zhruba 40 zamestnancov ministerstva
výstavby a ďalších 20 malo odísť do dôchodku, teraz pred voľbami sa však o
ničom podobnom v rezorte nehovorí. Podľa hovorkyne Lindy Vaškovičovej sa čaká,
kým delimitáciu schváli vláda. Tá pre povodne túto stredu nerokovala.
Zo zverejnených materiálov vyplýva, že zo samotného
ministerstva sa má rozdeliť medzi Úrad vlády, ministerstvá vnútra, hospodárstva
a pôdohospodárstva celkom 474 funkčných miest z rezortu výstavby. Ministerstvo
dnes podľa Vaškovičovej zamestnáva 463 ľudí, prax je však taká, že nikdy nie sú
všetky miesta obsadené.
Ministerstvo životného prostredia, ktoré zamestnáva 511
ľudí, priznalo, že na platoch sa pri racionalizácii neušetrí. "Neplánujeme
prepustiť žiadnych zamestnancov," informovala hovorkyňa Jana Kaplanová.
"Celé to nemá
zmysel, pokiaľ sa budú robiť racionalizačné opatrenia bez toho, aby sa dosiahli
úspory," komentoval rušenie ministerstiev riaditeľ inštitútu INESS Richard
Ďurana. Úspora na mzdových nákladoch by pritom podľa neho mohla byť určite
významná.
Výpočet, koľko sa má spájaním rezortov ušetriť, vláda
dopredu nezverejnila. Premiér Robert Fico začiatkom roka uviedol, že usporiť by
sa malo 13 miliónov eur, ktoré by mali vykryť tohtoročnú dieru v rozpočte po
znížení spotrebnej dane na naftu.
Ako sa to má dosiahnuť, však nevedno. Rezort
pôdohospodárstva totiž okrem všetkých zamestnancov ministerstva životného
prostredia získa aj budovu na Štúrovom námestí v Bratislave, ako aj ďalšie
nehnuteľnosti, ktoré bude štát aj naďalej prevádzkovať.
Rezort výstavby zase stále nedokázal ukončiť nevýhodný
prenájom v bratislavskom Apollo Bussines centre, ktorý štát ročne stojí zhruba
2 milióny eur. "Nepovažujeme za korektné komunikovať so zmluvným partnerom
– prenajímateľom prostredníctvom médií," odpovedala Linda Vaškovičová na
otázku, či ministerstvo výstavby túto otázku vyriešilo.
Ešte v úvode svojho vládnutia vláda prijala záväzok znížiť
počet pracovníkov verejnej správy o 20 percent, čo sa jej nepodarilo. Počas
hospodárskej krízy počet pracovníkov v rozpočtových organizáciách dokonca
stúpal. Za celé štyri roky stlačila viac ako 139-tisícovú armádu iba o 3
percentá, teda o zhruba päťtisíc úradníkov. Podľa Richarda Ďuranu sa však väčšina z toho dá pripísať zrušeniu
takzvaných mŕtvych miest, teda pozícií, ktoré dlhodobo neboli obsadené.
Pravda,
Ľuboš Kostelanský | 5. júna 2010
