Podľa Radovana Ďuranu z INESS nejde len o udržanie
deficitu. Ten by sa podľa neho dal pokojne obetovať pre stabilizáciu v budúcich
rokoch. Ak by došlo k jeho prekročeniu vplyvom racionalizačných opatrení,
napríklad vplyvom nákladov na výplatu odstupného, znamenalo by to možnosť väčších
úspor v nasledujúcich rokoch, uviedol pre SME dňa 16.6. 2010. Mali by sa podľa
neho tiež zastaviť tendre a nákupy, pri ktorých je to ešte možné.
Zmena prerozdeľovania percent v prospech prvého piliera
bude potrebná. Aspoň dočasne.
BRATISLAVA. Ekonomika by mala tento rok rásť rýchlejšie, o
3,7 percenta. Predpovedá to Národná banka Slovenska. To však neznamená, že by
rýchlejší rast HDP mal výrazný vplyv na znižovanie deficitu verejných financií.
Ten podľa viacerých analytikov môže dosiahnuť tento rok od šesť do 7,5 percenta
HDP. Pôvodne si ho Ficova vláda naplánovala na 5,5 percenta.
Aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch včera
naznačil, že pôvodný plán deficitu asi nedosiahneme: „Sú určité riziká, že toto
tempo je nereálne.“ Svoju prognózu však zverejniť nechce. Opatrný je aj v odporúčaniach
vláde, aké sú najvhodnejšie opatrenia na konsolidáciu verejných financií.
Zmeniť pomer pilierov
Okrem možného zvyšovania daní bude musieť nová vláda prijať
viaceré nepopulárne opatrenia. Cestou by podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža
bola možné prerozdelenie percent do prvého a druhého piliera. „Treba dočasne
prerozdeliť odvody iným pomerom. Z deviatich percent k deviatim, napríklad na
desať percent k ôsmim alebo dvanástich k šiestim percentám,“ hovorí Baláž.
Z návrhu štátneho záverečného účtu vyplýva, že Sociálna
poisťovňa je na tom naozaj zle. Celkový schodok verejných financií bol minulý
rok 6,77 percenta, z toho Sociálna poisťovňa sa na ňom podieľala viac ako pol
percentom. Poisťovňa totiž skončila rok v mínuse viac ako 320 miliónov eur,
hoci sa pôvodne počítalo s prebytkom.
Obetovať jeden rok
Podľa Radovana Ďuranu
z INESS však nejde len o udržanie deficitu. Ten by sa podľa neho dal pokojne
obetovať pre stabilizáciu v budúcich rokoch. „Ak by došlo k jeho prekročeniu
vplyvom racionalizačných opatrení, napríklad vplyvom nákladov na výplatu
odstupného, znamenalo by to možnosť väčších úspor v nasledujúcich rokoch.“ Mali
by sa podľa neho tiež zastaviť tendre a nákupy, pri ktorých je to ešte možné.
V dlhodobejšom horizonte by mala vláda risknúť aj
nepopulárne zvyšovanie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov, myslí si Peter Goliaš
z INEKO. Toto opatrenie však len veľmi ťažko nájde podporu nastupujúcej vlády,
pred voľbami strany tvrdili, že do toho nepôjdu.
Možné je však preveriť výhodnosť PPP projektov, zmeniť
Zákonník práce, zrušiť uplatňovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov,
ktorí ich nepodpísali. Na to totiž nalákali v podstate všetky pravicové strany
svojich voličov.
Presnejšie odporúčania zatiaľ nikto nechce dávať,
pretože daňové prognózy a stav výdavkov odchádzajúcej vlády je jedna
veľká neznáma.
SME
16. 6. 2010 | Katarína Ragáčová
