Ak by boli náklady vyplývajúce z členstva v Európskej
menovej únii vysoké, potom by lepším riešením v prípade krízy v eurozóne bolo
vystúpenie Slovenska z tejto únie, povedal pre TASR dňa 24.7. 2010 Juraj
Karpiš z INESS.
BRATISLAVA. Nedá sa jednoznačne odhadnúť, či by bol návrat
Slovenska ku korune pre krajinu pozitívom. Všetko by podľa analytikov, ktorých
oslovila TASR, záležalo od krokov Národnej banky Slovenska.
"Na jednej strane by naša centrálna banka mohla
podporovať politiku vyššej inflácie, pokiaľ by však bola konzervatívnejšia,
bolo by to pre Slovensko pozitívnejšie," konštatoval riaditeľ Nadácie F.A.
Hayeka Matúš Pošvanc.
Analytik Inštitútu
ekonomických a sociálnych analýz (INESS) Juraj Karpiš je presvedčený, že lepším
riešením v prípade krízy v eurozóne by bolo vystúpenie Slovenska z Európskej
menovej únie (EMU). "Vystúpenie z EMU v kombinácii so zavedením voľnej
konkurencie svetových mien na našom území. Nehrozili by tak masívne defenzívne
výbery eur z bánk, únik kapitálu, znehodnotenie úspor ani zvýšenie nákladov na
podnikanie pre zahraničných investorov," vysvetlil ekonóm.
Investori by potom
podľa neho mohli na Slovensku podnikať v mene, ktorú by si sami určili.
"Pravdepodobne by to bolo euro alebo v niektorých prípadoch dolár. Získali
by sme tak výhody vyplývajúce z používania svetovej meny bez nutnosti platiť za
nezodpovednú fiškálnu politiku v iných krajinách," dodal analytik INESS.
Záležalo by na príčinách
Analytik UniCredit Bank Slovakia Dávid Dereník si myslí, že
ak by bolo Slovensko nútené prejsť naspäť k starej mene, záležalo by najmä na
príčinách prechodu. "Ak by šlo o nútené vystúpenie z eurozóny pre
nedisciplinovanú rozpočtovú politiku či porušenie iných pravidiel, bol by
výstup z eurozóny pre SR negatívom. Dôvera investorov by poklesla a predražilo
by sa aj financovanie deficitu krajiny," vysvetlil Dereník.
Druhý možný scenár návratu SR ku korune je zavedenie
pôvodných mien súčasných členských krajín eurozóny. "Negatívom v tomto
prípade by bol najmä návrat k transakčným nákladom pri prevode mien kvôli
zahraničnému obchodu. Na druhej strane by si SR prostredníctvom národnej banky
mohla znova kontrolovať monetárnu politiku, a teda dôležité nastavenie menového
kurzu," priblížil analytik.
Slovensko však podľa neho zo spoločnej meny stále ťaží,
keďže je malou otvorenou ekonomikou. "V čase hospodárskej krízy euro
Slovensku skôr ubralo, ako pomohlo, no som presvedčený, že v budúcnosti
pozitíva eura prevýšia jeho negatíva," uzavrel Dereník.
Návrat ku kurzu by nebol možný
Prípadný návrat k slovenskej mene by podľa ďalších
analytikov negatívne zasiahol ekonomiku SR a návrat k pôvodnému kurzu by už
nebol možný. "Dôvera v meny by bola po opätovnom návrate k domácim menám
nízka a najviac by utrpeli malé ekonomiky, vrátane Slovenska. Ak by sme sa
rozhodli vrátiť späť k slovenskej korune, návrat cez kurz 30,126 SKK/1 EUR by
nebol možný, takže by to už nebola tá koruna, ako pred dvoma rokmi,"
vysvetlila pre TASR analytička portálu Euractiv.sk Zuzana Tučeková.
Ak by teoreticky padlo jednomyseľné rozhodnutie, že sa
spoločná európska mena zruší, išlo by o zdĺhavý a nákladný proces. "Najprv
by sa v zmluve prijali dodatky o zrušení eura aj menovej únie a dohodol by sa
mechanizmus prechodu od eura. K národným menám by sa vracalo podľa menového
koša a kurzy by sa vyvíjali od nálady trhov, pričom možno očakávať, že by na
medzinárodných devízových trhoch zavládol chaos a panika," upozornila
Tučeková.
Oddelenie od spoločnej a zavedenie vlastnej meny nie je
každodenná, ale na druhej strane ani výnimočná udalosť. "Takto sa
napríklad oddelila slovenská mena od československej v roku 1993. Podobný
proces prebehol aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Juhoslávie,"
pripomenul pre TASR prognostik Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.
"Samozrejme, takýto proces treba pripraviť minimálne
pol roka dopredu. Treba vytvoriť, resp. obnoviť funkcie centrálnej banky v
oblasti menovej politiky, vytlačiť vlastné bankovky a vyraziť mince, stanoviť
realistický výmenný kurz, vybudovať devízové rezervy a podobne," doplnil.
V kľúčových zmluvách Európskej únie (EÚ) v súčasnosti chýba
právny základ pre postup pri prípadnom rozpade eurozóny alebo vystúpení
niektorého z členov a následné vrátenie sa k národnej mene.
SME
24. 7. 2010 11:03 | Copyright © TASR
2010
Hospodárske
noviny, 24.7. 2010
