Vláda bude aj naďalej zasahovať do ekonomiky s cieľom
podporovať ju, uviedol pre Hospodárske noviny dňa 1.10. 2010 na margo
pripravovaného rozpočtu Radovan Ďurana z INESS.
Hlavným dôvodom, prečo musí vláda konsolidovať verejné financie
a znižovať deficit, je nutnosť požičať si každý rok niekoľko miliárd eur na finančných
trhoch. Ak by sme nepresvedčili investorov, že sme schopní ozdraviť náš verejný
sektor, vzrástla by riziková prirážka na slovenské vládne dlhopisy a pôžičky by
sa štátu predražili.
Test príde v zime
„Dôležité je, že súčasná vláda má dôveru zahraničných investorov a bolo by
veľmi nezodpovedné, ak by sa nepodarilo dodržať ciele a znížiť rozpočet tak,
ako je to naplánované v rozpočte,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Práve výška verejného dlhu, tempo jeho rastu a udržateľnosť
úsporných opatrení sú hlavným kritériom, na ktoré sa zahraniční investori
pozerajú pred tým, ako niekomu požičajú peniaze. Čím horšie sú tieto parametre,
tým vyššia je riziková prirážka. „Slovensko má zatiaľ šťastie, že je v eurozóne
a aj preto sú naše rizikové prirážky nižšie ako napríklad v susednom Česku, i
keď by sa dalo povedať, že sme v podobnej ekonomickej situácii,“ hovorí hlavný
analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Slovensko však bude musieť vysvetľovať, ako je možné, že
jeho ekonomika síce patrí medzi najrýchlejšie rastúce v Európe, ale jeho
rozpočtový deficit medziročne vzrástol a prečo prekročil sedem percent. HDP.
„Prvý ostrý test príde už koncom roka, keď sa ratingové agentúry tradične
pozerajú na jednotlivé štáty a prehodnocujú rating,“ hovorí Vaňo. Ostrý test by
mohol prísť dokonca ešte skôr, než sa štátna agentúra pre riadenie dlhu rozhodne
vydať štátne dlhopisy. „Práve na základe toho, ako sa pohne riziková prirážka,
bude možné zistiť, ako svetové finančné trhy hodnotia slovenský rozpočet na
budúci rok.“
Šetrenie rast nezastaví
Problémom je, že šetrenie v štátnej správe sa tradične považuje za
protirastovú politiku a reštriktívny rozpočet by za istých okolností mohol
spomaliť rast. „Vo všeobecnosti by som sa toho neobával a aj vplyv nových daní
na infláciu sa odhaduje približne na jedno percento,“ dodáva Valachy. Navyše
vládna spotreba sa na tvorbe HDP podieľa približne 16 percentami. Slovenský
rast tak oveľa viac závisí od situácie v západnej Európe ako od vládnych
stimulov. „Okrem toho, časť vládnych
opatrení, ako je napríklad stavba ciest, by mala pokračovať aj v budúcom roku.
Takže sa nedá povedať, že by vláda úplne prestala podporovať ekonomiku,“ dodáva
analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Peter Podstupka
Hospodárske
noviny, 1.10. 2010
