Skutočnosť,
že euroval bolo nevyhnutné nakoniec použiť, ukazuje, že nejde o krátkodobý
iracionálny výkyv trhov alebo útok ,špekulantov‘, ale európsky bankový systém
je naozaj vo vážnych problémoch. Vzhľadom na jeho veľkosť budú snahy o záchranu
systému významnou záťažou pre verejné financie krajín EÚ, povedal pre Profit
dňa 16.12. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Kým jedni chystajú pre euro kar,
ostatní sa snažia mať tých nemožných eur čo najviac
Frekvencia rečí a rečičiek,
analýz a veštenia, hystérie a ešte väčšej hystérie okolo spoločnej európskej
meny sa strmo zvyšuje, teraz dokonca aj vtedy, keď na to nie je dôvod. Kým
jedni chystajú pre euro kar, ostatní sa snažia mať tých nemožných eur čo
najviac. Ešte stále sa nimi dá platiť.
Investori očakávajú, že
Portugalsko bude po Grécku a Írsku ďalšou krajinou, ktorá požiada o pomoc,
pretože jej náklady na úvery stúpli nad udržateľnú úroveň. Ekonomika menšej
krajiny Pyrenejského polostrova nie je konkurencieschopná a jej rast je veľmi
pomalý. Portugalský premiér José Sócrates však aj naďalej trvá na tom, že jeho
úsporné opatrenia, zvýšenie daní a zníženie platov vo verejnom sektore budú
dostatočné na to, aby štát nepriaznivú situáciu zvládol, citovala premiéra
agentúra Reuters.
Americký ekonóm Nouriel Roubini,
známy tým, že predpovedal krízu v roku 2008, pre denník Diario Economico
povedal, že aj Írsko a Grécko najskôr tvrdili, že medzinárodnú pomoc
nepotrebujú. Neskôr však, keď sa podmienky na trhu zhoršili, sa obe krajiny
museli obrátiť na EÚ a MMF. „Pomoc pre Portugalsko sa stáva čoraz viac
pravdepodobnou,“ povedal N. Roubini pre denník. „Či sa vám to páči alebo nie,
Portugalsko sa blíži ku kritickému bodu. Možno by bolo dobrým nápadom požiadať
o pomoc kvôli prevencii,“ tvrdí.
Čo sa deje
„V súčasnosti najčastejšie
spomínanou príčinou problémov eurozóny je zlé fiškálne hospodárenie mnohých
krajín eurozóny, ktoré je v dlhšom časovom horizonte neudržateľné, keďže vedie
k nárastu vládneho dlhu. Ten mohol vzniknúť rozšafnosťou kabinetov, bujarým a
neefektívnym sociálnym systémom či potrebou sanovať finančný sektor. Tento dlh
sa bude dať pri súčasných prognózach rastu niektorých krajín len veľmi ťažko
splatiť.
Ekonomická a finančná kríza rokov
2008 až 2009 naplno odhalila túto neudržateľnosť a finančné trhy teraz krajiny
penalizujú. Členom eurozóny by pomohli štrukturálne reformy, ktoré by viedli k
naštartovaniu rýchlejšieho rastu, čo by zjednodušilo splácanie dlhov v
budúcnosti. Tieto reformy sú však často z politických dôvodov
neuskutočniteľné,“ opisuje jednu z príčin ťažkostí eura Vladimír Zlacký, hlavný
ekonóm UniCredit Bank Slovakia.
Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne analýzy Iness Juraj Karpiš
pripomína: „Skutočnosť, že euroval bolo nevyhnutné nakoniec použiť, ukazuje, že
nejde o krátkodobý iracionálny výkyv trhov alebo útok ,špekulantov‘, ale
európsky bankový systém je naozaj vo vážnych problémoch. Vzhľadom na jeho
veľkosť budú snahy o záchranu systému významnou záťažou pre verejné financie
krajín EÚ.“
Merkelová alarmovala
Viaceré agentúry a denníky
priniesli správu o tom, že nemecká kancelárka Angela Merkelová počas samitu EÚ
na konci októbra varovala, že Berlín môže opustiť eurozónu. Britský denník
Guardian s odvolaním sa na zdroj mimo vlády uviedol, že A. Merkelová sa tak
vyjadrila po spore s gréckym premiérom Georgeom Papandreoum, ktorý ju podľa
denníka obvinil z „nedemokratických“ návrhov.
„Ak je toto druh klubu, ktorého
sa euro stáva súčasťou, možno by ho malo Nemecko opustiť,“ citoval denník
kancelárku. Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert povedal, že správa britského
denníka nie je pravdivá a A. Merkelová nič podobné nevyhlásila. „Na príbehu nie
je nič pravdivé. Kancelárka nikdy nič podobné nepovedala. Nemecká vláda je plne
zaviazaná euru,“ povedal S. Seibert. Nemecký minister zahraničných vecí Guido
Westerwelle pre denník Berliner Zeitung uviedol, že prosperita najväčšej
európskej ekonomiky je spojená s eurom. „Je v záujme Nemecka, aby bolo euro
stabilné a Európa prosperovala,“ povedal. Vplyv nemeckej kancelárky A.
Merkelovej je stále silný.
Nedávno zalarmovala trhy
vyhlásením, že spoločná európska mena sa nachádza v „mimoriadne vážnej“
situácii. „Situácia je, samozrejme, vážna,“ povedal šéf Európskeho fondu
finančnej stability Klaus Regling v reakcii na jej vyjadrenia. Na otázku, či sa
eurozóna môže rozpadnúť, šéf eurovalu odpovedal, že „nebezpečenstvo je nulové“
a krach eura „nepredstaviteľný“. „Žiadna krajina sa nevzdá eura dobrovoľne, pre
slabšie štáty by to bola ekonomická samovražda, podobne pre silnejšie krajiny.
A politicky by Európa bez eura mala iba polovicu svojej hodnoty,“ zdôraznil K.
Regling.
Bez spoločnej politiky
V. Zlacký však ekonomickú a
politickú heterogénnosť eurozóny nepovažuje za prednosť. „Bez existencie silnej
centrálnej európskej vlády je veľmi ťažké zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť
eurozóny. Existencia jednej meny a jednotnej menovej politiky vedie v rozdielnych
krajinách k rôznym výsledkom. V súčasnosti neexistuje centrálny spôsob
ekonomického vyrovnávania a pomoci. Pri ad hoc pokusoch, akými nedávno boli
pôžička Grécku či postavenie eurovalu, budú vždy politické trenice medzi
krajinami.
Existencia centrálnej vlády,
ktorá by napríklad určovala či schvaľovala fiškálnu politiku jednotlivých
krajín, či určovala fiškálne transfery alebo iné formy cezhraničnej pomoci, je
však v súčasnosti nereálna. Členské krajiny pravdepodobne nie sú ochotné vzdať
sa kompetencií v prospech centra. To okrem iného má otáznu legitimitu, keďže
bruselskí úradníci nie sú priamo volení elektorátom krajín eurozóny,“ naznačuje
ekonóm.
Nemecko tvrdí, že neexistujú
„žiadne plány ani požiadavky“ na spoločnú fiškálnu politiku v eurozóne. Vyhlásil
to hovorca nemeckej vlády S. Seibert. Podľa Nemecka sú súčasné reformy bloku
zamerané na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti hospodárskej
politiky. Španielsky premiér José Luis Zapatero naliehal na predstaviteľov
eurozóny, aby blok dospel k integrovanejšej fiškálnej politike a tiež k
spoločnej hospodárskej politike, ktoré by zabránili vzniku takých tlakov, ktoré
vyvolali dlhovú krízu v Grécku a Španielsku.
J. Karpiš vidí veci tak, že „časť ekonomického rastu v periférnych
krajinách EÚ nebola ozajstným rastom bohatstva, ale bublinami nafúknutými
nevhodnou politikov nízkych úrokov zo strany európskej centrálnej banky. V
týchto bublinách utrpeli mnohé európske banky obrovské straty a v súčasnosti
prebieha vyjednávanie o tom, kto ich uhradí. V prípade, že EÚ bude pokračovať v
prístupe garancie celého bankového systému verejnými zdrojmi, veľká časť padne
na plecia daňových poplatníkov vo forme vysokých daní a nízkych štátnych
dávok.“
Na problémy eurozóny sa používajú
najmä nástroje finančnej pomoci (euroval). „Ale najlepšie pre upokojenie
finančných trhov by bolo oznámenie dôveryhodného programu razantnej fiškálnej
konsolidácie a silných štrukturálnych reforiem v kombinácii s prípadnou
pôžičkou. To však v mnohých krajinách naráža na politický odpor alebo na odpor
u občanov,“ uvažuje V. Zlacký. Napokon, ktorá z problémových krajín sa chystá
na hlboké štrukturálne reformy?
Čo sa môže stať
Člen Rady guvernérov Európskej
centrálnej banky (ECB) Axel Weber vyjadril presvedčenie, že euro prežije
súčasnú krízu. Prostriedky v Európskom fonde finančnej stability, známom ako
euroval, v ktorom je teraz 750 miliárd eur, podľa neho viac než postačuje na
odvrátenie špekulatívnych úrokov proti spoločnej európskej mene. A. Weber,
ktorý je aj guvernérom nemeckej centrálnej banky, zároveň odmietol možnosť
návratu k nemeckej marke s tým, že alternatíva k spoločnému euru neexistuje.
„Nemôžeme dopustiť, aby trhy
spochybňovali tento obrovský krok vpred,“ povedal A. Weber v súvislosti so
spoločnou európskou menou, ktorá existuje od roku 1999. Približne 60 percent
Webberových krajanov si však myslí, že krajina na prijatí spoločnej európskej
meny stratila a darilo by sa jej lepšie, keby si ponechala nemeckú marku.
Absolútna väčšina opýtaných si však myslí, že stabilné euro je v záujme
Nemecka. Vyplýva to z prieskumu televízie ARD. Ten ukázal, že len 32 percent
Nemcov sa domnieva, že oni osobne si vďaka prijatiu eura polepšili a 57 percent
opýtaných si myslí, že Nemecko si malo ponechať nemeckú marku. Viac ako
polovica respondentov prieskumu sa nazdáva, že euro v najbližších rokoch stratí
stabilitu. Až 88 percent opýtaných sa však domnieva, že udržanie stability
spoločnej európskej meny je v záujme najväčšej európskej ekonomiky.
Opatrný optimizmus
Na otázku, ktorý zo scenárov vývoja
je najpravdepodobnejší, odpovedá V. Zlacký s pesimizmom dobre informovaného
optimistu: „Najpravdepodobnejším scenárom v strednodobom horizonte je udržanie
eurozóny, ale je možné, že nie so všetkými súčasnými krajinami. Je totiž len
málo pravdepodobné, že európski lídri pripustia, že vznik eurozóny bol
predčasný a budú proti trhom bojovať formou rôznych eurovalov. Je možná aj
čiastočná centralizácia politickej moci smerom k Bruselu – budú ju však podľa
mojej mienky sprevádzať silné trenice medzi krajinami – a nebude úplná. Je však
pravdepodobné, že eurozónu opustia krajiny, ktoré pravdepodobne trpia
členstvom, napríklad tým, že stratili konkurencieschopnosť, ako sú Grécko či
Portugalsko. Eurozóna bude aj naďalej relatívne nestabilná.“
V dlhšom časovom horizonte dôjde
k užšej ekonomickej konvergencii krajín a k vytvoreniu silnejšej európskej
ekonomiky. Zdá sa, že vytvorenie spoločnej menovej oblasti heterogénnych
európskych krajín predbehlo politický a spoločenský vývoj v Európe. Prípadný
rozpad eurozóny či zmenšenie tejto menovej oblasti by bolo prirodzeným krokom k
nastoleniu rovnováhy a pokiaľ by bolo technicky dobre zvládnuté, nemuselo by
byť vôbec tragédiou, ale skôr vykúpením.
„V Európe by sme mali mať plán aj pre naozaj pesimistický scenár –
prípadné problémy s refinancovaním talianskeho štátneho dlhu,“ hovorí J. Karpiš
a dodáva: „Vzhľadom na vážnosť problémov európskeho bankového systému úplne
nemožno vylúčiť ani možnosť rozpadu eurozóny. Je však možné predpokladať, že
predstavitelia EÚ budú do jej záchrany ochotní investovať veľa našich zdrojov. Zánik
eura by mal totiž zásadný dosah na fungovanie EÚ. Ako by konkrétne vyzerali, sa
dá len špekulovať.“ V. Zlacký si
myslí, že zadlženie verejného sektora je na Slovensku relatívne nízke. „Pokiaľ
vláda prijme plánovaný program fiškálnej konsolidácie a bude pokračovať v
reformách, som optimista, že nákaza na finančných trhoch sa na Slovensko
nerozšíri.“ Dobrou správou je aj to, že slovenské banky sú relatívne zdravé,
preto nám írsky scenár zatiaľ nehrozí. „Z
verejných zdrojov vo výške takmer desať percent hrubého domáceho produktu sme
ich totiž ozdravili pred desiatimi rokmi,“ pripomína J. Karpiš.
K euru neexistuje alternatíva a
tí, ktorí sa snažia voči nemu špekulovať, prehrajú, uviedol luxemburský
minister financií Luc Frieden. „Investori musia chápať, že k euru neexistuje
alternatíva. Kto špekuluje a stavia proti euru, robí chybu,“ povedal L. Frieden
v rozhovore pre taliansky denník Il Sole 24 Ore. Šéf luxemburského rezortu
financií konštatoval, že vďaka podpore zo strany Európskej únie a
Medzinárodného menového fondu „trh vie, že Írsko bude schopné riešiť ťažkosti
svojho finančného systému a nanovo usporiadať svoje verejné financie“. Žiadosť
írskej vlády o pomoc prišla v pravom čase a pomôže obnoviť dôveru k celému
európskemu finančnému systému, dodal luxemburský minister.
Eduard Žitňanský
