Pôvodne bol za infláciu považovaný monetárny
fenomén rastu peňažnej ponuky, ktorý umožňuje systém frakčných rezerv
komerčných bánk. Postupne sa infláciou začal označovať rast cenovej hladiny, o
zachytenie ktorého sa snaží index spotrebiteľských cien. A to napriek tomu, že
rast cien je len jedným z prejavov rastu počtu peňažných jednotiek v bankovom
systéme. Kam vedie tento posun v sémantike?
"Bankami
novovytvorené peniaze vstupujú do cenového sytému, keď ich ich prvotní
príjemcovia minú. Rast cien niektorých statkov by mal byť následne zachytený v
indexe spotrebiteľských cien (Consumer Price Index, CPI), správne?
Nemusí to tak byť. Novovytvorené peniaze neovplyvnia všetky ceny rovnako.
CPI navyše neobsahuje všetky ceny, iba ceny spotrebiteľských statkov a aj tie
nerovnomerne. Ak je efekt nových peňazí najvýraznejší vo finančných aktívach
alebo v cenách spotrebných statkov, ktoré CPI neobsahuje, potom CPI neodráža
vplyv nových peňazí na ceny.
Substitúcia môže dokonca CPI znížiť. Počas procesu tvorby nových peňazí v
bankovom systéme expanziou úverov, sa môžu v tom istom čase niektoré aktíva
citlivé na množstvo úverov stať poklesom úrokovej miery dostupnejšími a ich
cena môže stúpnuť. Ľudia potom môžu nákupom na aktív citlivých na úvery nahradiť
hotovostné nákupy. Preto ak sa niektoré produkty nakupujú prevažne v hotovosti,
ich cena môže vďaka substitúcii dokonca klesnúť. Klesnúť následne môže aj CPI,
ak sú tieto aktíva do indexu zahrnuté. A práve to sa deje v oblasti
bývania."
Viac sa dočítate v tomto
článku.
