NATO schválilo záväzok vynakladať 5% na obranu. Presnejšie ide o 3,5%, zvyšných 1,5% môže byť alokovaných voľnejšie. Tento záväzok je pre rok 2035. Čo je z pohľadu verejných rozpočtov veľmi, veľmi ďaleko.
Je to nezáväzný záväzok. NATO nemá žiadne donucovacie mechanizmy ani v prípade účasti na vojenských akciách, nieto ešte v prípade vojenských výdavkov. Je to taký klub gentlemanov, spoliehajúci sa na dobré slovo. Keď sa pozrieme na plnenie doterajšieho „záväzku“ 2% výdavkov na obranu, tak to moc nefunguje.
Mohli by sme nad 5% mávnuť rukou. Ale aspoň to spočítajme. Slovenské obranné výdavky sa po rokoch vyšvihli tesne na 2% a v roku 2025 majú dosiahnuť zhruba 2,8 miliardy eur. Ľahkou matematikou vyrátame, že na 5% by sme potrebovali zhruba 4,2 miliardy dodatočných eur v dnešných cenách.
Aktuálny deficit dosahuje 6,6 miliardy. S novými obrannými výdavkami by dosiahol skoro 11 miliárd, teda 8% HDP. Pritom sa hovorí o potrebe konsolidácie vo výške 2 miliardy eur na rok 2026.
Na DPH sa vyberie necelých 12 miliárd eur, takže by sme potrebovali ísť so sadzbou z 23% na 31%. Tým by sme prekonali globálneho lídra Maďarsko s 27%. Alebo firemná daň? To by znamenalo sadzbu 43% – za absurdného predpokladu, že by všetci podnikali a platili ďalej. Daň z finančných transakcií? Tak to by bolo rovno z 0,4% na 2,8%. A tak ďalej, asi sa chápeme. Celý tohtoročný brutálny daňový balík má priniesť 2,6 miliardy na nových a vyšších daniach, potrebovali by sme skoro dva ďalšie.
Ja som zástancom hľadania zdrojov na strane výdavkov. Lenže 4,2 miliardy, to je 80% Ministerstva školstva, podobne z Ministerstva práce, alebo 220% Ministerstva vnútra. Neznamená to, že 4 miliardy sa nedajú nájsť, veď rozpočet verejnej správu má 66 miliárd. No bola by to nesmierne tvrdá politická práca.
Môžeme však predpokladať, že 1,5% by sa skrylo do už plánovaných výdavkov na cesty, železnice, či nemocnice, ktoré by sa prehlásil za obranné stavby. Potom by sme sa bavili o 2 miliardách nových výdavkov. Menej, ale na aktuálne rozpočtové pomery stále obrovské číslo.
Najväčším problémom celého záväzku je to, že v prípade obrany Slovenska treba skôr odhodlanie, než peniaze. Na rozdiel od takého Fínska, Poľska či Pobaltia nemáme dekády cibrenú obrannú stratégiu. Technika sa nakupuje čoraz náhodnejšie, v armáde máme 5600 neobsadených miest (o 15% viac, ako pred rokom) a vláda sa k nepriateľom správa priateľskejšie, ako k priateľom. Miliardy naviac toto nezmenia.
