Progresívne Slovensko začiatkom septembra prezentovalo na konferencii „diskusnú štúdiu“ Veľký tresk. Ide o akýsi pozičný dokument, udanie tónu do ekonomickej diskusie s budúcimi koaličnými partnermi, nie o volebný program.
Bez konkrétnych bodov sa hodnotí ťažšie, no zhodnotenie si zaslúži. Zmyme nános marketingu: nie je to ani veľký ani tresk a nie je to ani „totálny reštart ekonomiky“. Dokument obsahom skôr sľubuje reštart verejnej správy, čo je dobrá správa. Slovensko ho naozaj potrebuje.
Veľká revízia štátu má prísť pomocou auditov, inovačného hubu a „Byrokata“. Nie je to teda Mileiho motorová píla, či Muskov DOGE. Pravidlo „najskôr meraj, potom rúbaj“ by som mal pochváliť. Len či je na dnešnom Slovensku na toto ešte čas! Spustiť audity a následne ich implementovať bude trvať minimálne rok, ale skôr tri. Prvé pozitívne výsledky takéhoto snaženia tak prídu prinajlepšom koncom volebného obdobia. To môže byť veľmi neskoro. Motorová píla je nevyberavá, ale rýchla. Aj v našom prostredí „triesky“, ktoré v radikálnejšom procese uletia, stoja za to.
Všímam si aj akési ideologické zakotvenie. Predseda PS na konferencii citoval Ivana Mikloša, v Tresku nie je nič o degrowthe, ale zato ekonomický rast sa spomína opakovane. Zazneli slová o potrebe „zväčšiť koláč“, čo znie oveľa lepšie, ako snaha koláč len inak rozkrájať. Ani požadovať adresnosť sociálneho systému nebolo v PS vždy samozrejmé. Plusový bod píšem aj za prihlásenie sa k potrebe decentralizácie verejnej správy.
V dokumente je aj povinná euro-jazda o príležitostiach, napríklad v podobe zelenej transformácie. Tejto slamky sa chytá celá ekonomicky sa topiaca Európa. Ani teraz sa však nedozvieme, akým zázrakom sa vysoké náklady transformácie zmenia na príležitosť.
Spojenie „uťahovanie opaskov“ zaznie len raz, aj to veľmi neurčito. Chápem, že je to červené súkno. Ale priznanie si tohto faktu je zároveň test na voličov. Opäť spomeniem argentínskeho prezidenta, ktorý v programe sľuboval pot a krv a voličské odobrenie mu otvorilo cestu k reformám. Ani na dnešnom Slovensku sa nedá žiaden „tresk“ či „reštart“ robiť bez bolesti a ak to voličovi (a koaličným partnerom) nepriznám, nenechá ma ho urobiť.
Veľký tresk má podobu umiernenej a opatrnej, ale predsa len stredo-pravej ekonomickej vízie a pre mňa osobne je trocha prekvapením – pozitívnym. Budúce zákony však nevychádzajú z pekných brožúrok, ale z hlasovania budúcej vládnej koalície. Až tam sa ukáže realita.
