Na Slovensku celé dekády vedieme vojnu proti memorovaniu. Memorovanie je považované za prežitok, brzdu tvorivosti a symbol zastaraného školstva. Každý minister školstva sľubuje, že už-už ho porazí. Aj ten súčasný ukazuje prstom a tvrdí, že nová reforma „nahrádza memorovanie praktickými zručnosťami a rozvojom schopností riešiť problémy“.
Stále častejšie sa stretávam s textami, ktoré upozorňujú na riziká unáhleného zavrhnutia memorovania. Naposledy to bol odborný článok The Memory Paradox: Why Our Brains Need Knowledge in an Age of AI (Paradox pamäti: Prečo naše mozgy potrebujú vedomosti v dobe umelej inteligencie). Autori v ňom ukazujú, že kognitívni psychológovia aj neurovedci dospeli nezávisle od seba k veľmi podobným záverom o úlohe vedomostí pri myslení. Ich hlavné posolstvo je jednoduché: memorovanie – v zmysle presunu vedomostí do dlhodobej pamäti – je pre myslenie kľúčové.
Samozrejme, nie je memorovanie ako memorovanie. Dá sa to robiť hlúpo aj šikovne. A záleží aj od toho, čo sa žiaci učia – či sú to definície slabikotvorných spoluhlások a polpriamok alebo niečo relevantnejšie pre život v 21. storočí. No podľa tohto výskumu určite nie je správne robiť z učenia sa vedomostí naspamäť úhlavného nepriateľa vzdelávania a na tlačových konferenciách pravidelne opakovať, ako s ním tentoraz zatočíme.
LEGO
Moje poučenie je takéto: pamäť si netreba predstavovať ako pasívny sklad faktov, ktorého služby môžeme v dobe internetu a AI jednoducho nahradiť outsourcovaním na externých dodávateľov. Pamäť je skôr ako lego kocky. Je to materiál, ktorého skladaním vzniká naše myslenie – z lego kociek si budujeme niečo, čo sa volá mentálne schémy. Zároveň je to nástroj na interpretáciu a porozumenie novým veciam – lego kocky majú výstupky a dierky, ktoré umožňujú zacvaknúť ďalšie nové kocky. Ak nemáte v pamäti dostatok „lega“, nedokážete sa ani dobre učiť nové veci. Jednoducho ich nemáte na čo prichytiť.
Z toho napríklad vyplýva, že memorovanie izolovaných faktov nedáva veľký zmysel. Také lego kocky visia vo vzduchoprázdne a rýchlo sa stratia – zabudneme všetko. Pri memorovaní je vždy potrebné prepájať nové poznatky s už existujúcimi „lego stavbami“, teda s tým, čo už vieme. Aj táto metafora s legom funguje len vďaka tomu, že máte v dlhodobej pamäti uložené, čo je to lego. Bez tejto vedomosti by sme si veľmi nerozumeli a vy by ste rýchlo zabudli, o čom píšem. A to aj napriek tomu, že by ste si informácie o legu mohli vygoogliť alebo vygenerovať pomocou AI.
Lego metaforu možno rozvíjať ďalej. Jedno z najdôležitejších delení v kognitívnych vedách je delenie na dlhodobú a pracovnú pamäť. Výhodou dlhodobej pamäti je, že nemá výrazné obsahové obmedzenia – je to veľká hala s legom, v ktorej môžete skladať bez limitov. Nevýhodou je, že dostať do nej nový materiál trvá dlho a vyžaduje námahu. Pracovná pamäť je naopak silno limitovaná. Pri vedomom premýšľaní dokážeme pracovať len s malým množstvom informácií a len krátky čas. Je to ako ruka, do ktorej chytíte len pár lego kociek – viac sa vám nezmestí. Ale zasa ich môžete chytiť relatívne rýchlo a jednoducho a môžete s nimi ľahko manipulovať. To je výhoda pracovnej pamäte.
Trik učenia spočíva v tom, že sa snažíte z izolovaných kociek postupne poskladať veľkú a pevnú stavbu – budujete mentálne schémy v dlhodobej pamäti. Vďaka tomu dokážete „udržať v rukách“ oveľa viac kociek naraz a aktívne s nimi pracovať. Každý, kto niekedy staval z lega, vie, že nespojených kociek udrží v ruke len pár. Keď ich však prepojí do nejakej stavby, dokáže udržať rádovo viac. To otvára nové možnosti kreativity a kritického myslenia pre vašu inak limitovanú pracovnú pamäť.
Text, ktorý čítate, je sám o sebe príkladom tohto javu. Poznatky a prirovnania som mohol vytvoriť len vďaka tomu, že som sa dlhodobo, kúsok po kúsku, bolestivo a pravidelne učil niečo o mechanike učenia sa. „Kreatívny“ môžem byť len vďaka predchádzajúcemu memorovaniu. Tento text vznikol ako „aha moment“ pri behu v lese po prečítaní spomínanej štúdie The Memory Paradox. Bez stoviek hodín predchádzajúceho štúdia, by to však nebolo možné. Nemal by som materiál, z ktorého by sa dalo stavať, ani schémy, na ktoré by som nové poznatky napojil. Nemal by som lego.
