Prišli trpké správy o zatvorení Považského cukrovaru. Pre jedných to bol ďalší z dlhej rady argumentov o neschopnosti vlády a úpadku Slovenska. Pre druhých zase jasný dôkaz toho, že Slovensko potrebuje silného kmotra na čele, aby zatočil so zlomyseľnými cudzákmi, ktorých jediným cieľom je škodiť Slovensku.
Nemecký holding má v Európe 18 cukrovarov v 6 krajinách od Fínska cez Litvu, až po Dánsko. S nástupom vyššej korporátnej dane, zdanenia miezd, transakčnej dane, dane z cukru, regionálne vysokých cien energií a ďalších lahôdok mal slovenský cukrovar v holdingovom rebríčku ťažkú pozíciu.
Zároveň ale uznajme, že existujú aj dôvody mimo dosah slovenských vlád. Európskemu trhu dominujú repní giganti Francúzsko, Nemecko a Poľsko. Priemerné hektárové výnosy vďaka vyššej efektívnosti poľnohospodárov narástli za 30 rokov zhruba o tretinu, pričom západné štáty (DE, FR, BE, NL) majú klimatickú výhodu vyššej cukornatosti repy. Počet európskych pestovateľov repy klesol za dekádu o 30%, počet cukrovarov v EÚ len behom 6 rokov klesol o 15%. Spotreba cukru klesá vďaka zmene životného štýlu, aj nástupu GLP-1 liekov. Globálna cena cukru zažila boom, ktorý však skončil na jeseň 2023 a odvtedy cukor strmo padá. Zopár cukrovarov aj pestovateľov repy to ešte zabalí aj bez slovenských politikov.
Vlastník nahradí považský cukrovar medzinárodným logistickým centrom. Ekonomické ukazovatele sa nezatrasú a na lobistický pojem „sebestačnosti“ sa nehrám. Prosperita malej krajiny je ukrytá v zapojení sa do globálnej ekonomiky, nie vo výrobe všetkého s vysokými nákladmi za domom.
No nie zase tak rýchlo. Ostáva síce ešte seredský cukrovar, no postupná strata priemyselnej a poľnohospodárskej kapacity vytvára nervozitu. Reakcia vlády v podobe koketovania so znárodnením bola ukážkovo nervózna. Ďalšiu politickú trafiku pre bratrancov a kamošov politikov slovenský daňovník nepotrebuje. Naviac takýto štátny podnik by musel dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže a udržiavať ho pri živote dotovaním by bolo právne riskantné a ekonomicky drahé.
Hospodárska vízia našej krajiny sa točí okolo zúfalej snahy zachovať staré podniky a výmeru repy. Kde sú ambície robiť niečo nové? Ako by sme tušili, že keď to tu zabalia „starí“ investori, tak „noví“ už neprídu. Ale on je to kruh. Aj „staré“ odvetvie potrebuje neustály prísun kapitálu a inovácií. A tí noví neprichádzajú práve preto, prečo odchádzajú starí: pretože Slovensko dnes nie je dobrá destinácia pre investície.
