V roku 2024 bola poľská priemerná mzda prvýkrát vyššia ako slovenská. Priemerný Poliak dnes zarába o 5 % viac ako Slovák, hoci celých 10 rokov pred tým zarábal zhruba o 10 % menej. Zázrak?
V médiách sa takmer vždy stretnete s tým, že Poliaci vedia na rozdiel od Slovákov čerpať eurofondy. Toto pochopiteľne nemôže byť vysvetlenie. Po prvé je celkový objem príjmov z fondov malý, po druhé je porovnateľný so slovenským a po tretie, Poľsko nimi ešte stále len dobieha obrovský investičný deficit. Keď v lete prejdete autom Poľsko krížom, zistíte, ako málo diaľnic stále napriek nedávnej impozantnej výstavbe v Poľsku stojí, a tam, kde má mať skoro 40 miliónová krajina trojprúdové diaľnice, sú často upchaté dvojprúdové motorové cesty.
Dopravná infraštruktúra je síce nutnou podmienkou tvorby bohatstva ale nie dostačujúcou. Kľúčovou podmienkou je tvorba kapitálu. Investície firiem. Na ich príchod nestačí asfaltový koberec, ale ekonomika s potenciálom a atraktívne podnikateľské prostredie. Odhliadnime od toho, že Poľsko bolo z rôznych dôvodov spiaca kráľovná strednej Európy a že vlastne bolo podivné, prečo tak veľká krajina zaostávala.
To, čo spustilo nedávny poľský rast, bol prudký rast investícii. Tie za posledných 12 rokov vzrástli o 50 %, kým slovenské o necelých 10 %. A na rozdiel od Slovenska, Poľsko v pomere k HDP priťahuje dvojnásobne viac zahraničných investícií, ako Slovensko. Čo je zaujímavé, k prudkému rastu investícií došlo aj po covidových rokoch. Čo sa stalo?
Iste, poľská vláda ide posledné tri roky bomby a v súťaži o najvyšší deficit prekonáva aj slovenských súperov. Ten deficit nevysvetlia ani dodatočné 2-% HDP na armádu, ktorými Poľsko predbieha obranné výdavky väčšiny Európy. Výdavkovému populizmu sa ani Poľsko nevyhlo. Fiškálne injekcie stimulujú rast, ale za ťažké úroky, vyššiu infláciu a rastúci dlh. Poľskej ekonomike tiež pomohla injekcia pracovnej sily z Ukrajiny.
Jednu vec ale Poliaci robia inak. Radikálne zmenili prístup k podpore investorov.
Poľsko sa v roku 2018 de facto zmenilo na špeciálnu investičnú zónu. Firmy môžu v závislosti od miesta investície získať daňové stimuly až na 15 rokov. Investori v menej rozvinutých regiónoch majú nárok na štedrejšiu pomoc, pričom dôležitý aspekt celého programu je aj strategický hospodársky plán daného regiónu. O investície aktívne súťažia samotné regióny. Je to sofistikovaný prístup k investíciám, a popis jeho výhod a nevýhod by vydal na dlhšiu publikáciu. V kontexte aktuálnej debaty je však dôležitý druhý základný kameň lákania investícií.
Poľská estónska daň
„Estónska daň“ znamená, že firmy neplatia daň z príjmu každý rok, ale až pri výplate zisku z firmy. Firma môže peniaze nechať vo firme, znížiť dlhové zaťaženie, alebo investovať. Estónska daň motivuje firmy k dlhodobým kapitálovým investíciám. Tento model zaviedlo ako prvé Estónsku už pred vyše 20 rokmi, zopakovalo ho aj Lotyšsko a špekuluje nad ním aj Litva.
Poľsko zaviedlo Estónsku daň v roku 2021. Ako paralelnú možnosť ku klasickej dani z príjmov, ktorá má mimochodom sadzbu 19 % pre veľké firmy (Slovensko 24 %) a 9 % pre malé firmy (Slovensko 10 %). Vstup do režimu Estónskej dane bol najprv obmedzený viacerými podmienkami, v roku 2022 však boli mnohé odstránené, čím sa stal režim atraktívnejší aj pre malé a stredné firmy. Ak si zahraničný investor založí v Poľsku firmu, a je jedno, či je to s.r.o. alebo a.s., môže využívať výhody tohto režimu aj on. Uplatňuje ju už viac ako 20 000 firiem a jej popularita rastie. Ak sa v Poľsku firma rozhodne vrátiť do klasického režimu, nemá povinnosť doplácať daň za roky strávené v režime nulovej dane na nevyplatený zisk.
Výhodné je aj nastavenie zdaňovania dividend. Akcionári menších firiem si môžu znížiť vlastnú daň z dividend so sadzbou 19 % započítaním až 90 % z dane z príjmov, ktorú zaplatila pri výplate zisku firma, pri väčších firmách je to 70 %. Efektívne sa tak limituje dvojité zdanenie toho istého príjmu. Výhodu majú aj zahraniční vlastníci, ktorí nepodliehajú poľskej dani z príjmov fyzických osôb. V prípade menších firiem čelia 0 % sadzbe zrážkovej dane pri výplate dividend, pri vyšších dividendách je to len 5 % (namiesto inak platný 15 %, v SR je to 7%). Ak sme v úvode položili otázku, prečo investície v Poľsku rastú aj po Covide, Estónska daň je dôležitým vysvetľujúcim faktorom. Kým poľská vláda zobrala v roku 2024 firmám 2,4 % HDP, slovenská výrazne viac, 3,9 % HDP. Z pohľadu vlastníkov kapitálu je tak Poľsko jasná voľba.
Čas ukáže, či Poliaci vďaka ekonomickému rastu dokážu skrotiť nebezpečne vysoké deficity. Poľsko malo tiež dlhé roky problémy aj v oblasti, ktorú zvykneme nazývať „právny štát“. Krehké postavenie súčasnej vlády ukazuje, že mnoho z týchto problémov sa nepodarilo vyriešiť. Ale aj v tomto politickom prostredí dokážu reformy podporujúce investície a podnikanie divy. Slovensko dosiaľ robilo presný opak.
Nestačí však zrušiť transakčnú daň a nebude stačiť znížiť rekordnú sadzbu firemnej dane v regióne. Slovensko potrebuje reformovať výrazne viac, aby sa opäť dostalo na investičnú mapu domácich a zahraničných investorov. Zavedenie režimu Estónskej dane, ktoré nedávno ohlásili slovenské opozičné strany, by bolo vítaným prvým krokom v tejto snahe.
