Vážení priatelia,
skúsme na úvod jeden vtip: byrokracia, minimálna mzda a bruselské dane prídu do baru. Čašník sa opýta: „Čo si dáte?“ „To isté čo vždy,“ odvetia, „len trochu pridaj.“ Humorné? Nám tiež nie. Z toho všetkého totiž už nikomu do smiechu nebýva. Vtipy bokom, tieto tri témy majú jedno spoločné: rastú. A my sa opäť pýtame, či to tak naozaj musí byť.
V dnešnom vydaní sa preto pozrieme na to, prečo má byrokracia taký silný sebazáchovný inštinkt, čo skutočne prináša rast minimálnej mzdy, koľko nás budú stáť navrhované európske dane a čo čaká Maďarsko pod novým vedením.
Prajeme vám obohacujúce čítanie a príjemné prežitie slnečných dní!

Tabuľkami povinností proti byrokracii
Podporovatelia regulácií sú takmer vždy lepšie organizovaní než ich odporcovia. Politik, ktorý dereguláciou niečo pokazí, to schytá od médií, opozície aj voličov. Ten, kto reguluje, vystupuje ako ochranca bezpečnosti, prírody či morálky.
Byrokracia má navyše silný sebazáchovný inštinkt. Svoju existenciu obhajuje neustálou produkciou nových pravidiel, správ a dohľadu – nie dosiahnutím cieľa.
A napokon: zložitosť plodí ďalšiu zložitosť. Každý nový zákon vytvára nejasnosti, ktoré si vyžadujú ďalšie nariadenia, výnimky či hlásenia…

Minimálna mzda – pomoc alebo problém?
Rast minimálnej mzdy znie na prvé počutie lákavo. Realita každodenného života a fungovania ekonomiky je však o niečo zložitejšia než idylická predstava vyšších platov pre všetkých.
Aj tejto téme sa venoval Róbert Chovanculiak v podcaste pre TREND – Diagnóza ekonomiky s Miroslavom Homolom: Prečo nemáme nemecké mzdy? Jedna daň z nás robí barbarov.
Pozrite si celý podcast na tomto odkaze.

Alternatívny rozpočet EÚ
EÚ chce od nás nové dane – Európska komisia navrhuje 5 nových zdrojov príjmov do rozpočtu EÚ. Spolu by Slovensko odviedlo až 366 miliónov eur ročne navyše – čo na jednu osobu predstavuje približne 70 €.
Čo si o každom návrhu myslíme my? To sa dočítate v našej novej publikácii:
Interaktívny európsky rozpočet, ktorý si môžete zostaviť podľa vlastných predstáv, nájdete na tejto stránke.

Čo čaká Magyara v ekonomike
Maďari po rokoch otočili kurz. Orbánova „orbánomika“ najprv žala úspechy, dnes však krajinu brzdia dlhy, inflácia aj zastavené eurofondy.
Čo vlastne ponúka víťazná Tisza Petra Magyara? Konzervatívny New Deal plný nižších daní, vyšších výdavkov a veľkých sľubov. Má šancu vytiahnuť Maďarsko z ekonomickej stagnácie – alebo ide len o ďalší populistický experiment?
V novom komentári rozoberáme, prečo Maďari odmietli Orbána a čo sľubuje ekonomický program Tiszy.

Chceš byť úspešný? Peniaze sú pamäť dobrých skutkov.
V najnovšej epizóde podcastu Juraja Karpiša sa tentokrát ako hosť predstavil Róbert Chovanculiak, aby spoločne rozobrali jeho novú knihu – O pôvode prosperity.
Kedy je finančne úspešný človek zároveň aj spoločensky prospešný? A ako dokážu ceny prepojiť milióny ľudí naprieč celou planétou a umožniť koordináciu bez koordinátora? To sú len niektoré z otázok, na ktoré Róbert v knihe hľadá odpovede.
Pozrite si podcast na tomto odkaze!

Richard Ďurana na Europe Liberty Forum v Berlíne
Richard Ďurana z INESS sa v dňoch 21. – 22. mája 2026 zúčastnil na konferencii Europe Liberty Forum. Podujatie každoročne organizuje Atlas Network a tohtoročná edícia sa uskutočnila v nemeckej metropole.
Takmer tri stovky účastníkov sa počas prednášok a workshopov venovali budúcnosti Európy, transatlantickým vzťahom, možnostiam vzájomnej spolupráce, hľadaniu nástrojov na dosahovanie dlhodobých zmien, škálovaniu dopadov free market organizácií, ale napríklad aj zlepšovaniu podnikateľského prostredia v Európe, znižovaniu byrokratickej záťaže, či prípadovým štúdiám z viacerých krajín.

Graf týždňa – Zníženie nerovnosti príjmov pred zdanením a po zdanení
Dokázali sme to. Neustálym zvyšovaním daní – najmä pre tých najúspešnejších – a plošným vyplácaním transferov sme na Slovensku výrazne znížili príjmové nerovnosti. Najviac spomedzi všetkých krajín OECD.
Inými slovami, sme svetová špička v zmenšovaní rozdielov medzi prácou a plácou. Otázkou zostáva: prečo by tu mali tí najšikovnejší zostať – a kto potom bude tvoriť nové hodnoty?
Zdroj: Our World in Data, OECD Income Distribution Database (IDD).

INESS z archívu – Trumpov farmaceutický plán
Američania sa pozerajú do zahraničia, vidia tam nižšie ceny značkových liekov a prichádzajú k záveru, že ich farmafirmy okrádajú.
Na základe týchto sťažností Trump požaduje, aby ceny liekov v USA neboli nastavené vyššie ako je najnižšia úroveň platná v iných rozvinutých krajinách.
Ekonóm Alex Tabarrok popísal celosvetové dopady takéhoto rozhodnutia.
Jeho komentár is môžete prečítať v našom preklade.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.



