Vážení priatelia,
bohatým brať, chudobným dať. Ako námet na ľudovú povesť to funguje, ako návod na ozdravenie nemocníc už menej. V dnešnom vydaní sa pozrieme na to, prečo nemocničné dlhy nevyrieši Jánošík a prečo ani vyšší rozpočet zdravotníctva nemusí znamenať lepšiu starostlivosť.
Od nemocničných účtov sa presunieme k tým vlastným: čo by do našich peňaženiek prinieslo digitálne euro? Preskúmame aj vzťah nerovnosti a demokracie a pripomenieme, prečo súkromné vlastníctvo nie je len položkou na liste vlastníctva.
Pozrieme sa aj na nové vysvedčenie slovenských samospráv, vďaka ktorému zistíte, ako obce hospodária s verejnými peniazmi – a ktoré majú čo doháňať.
Prajeme vám podnetné čítanie a príjemný októbrový týždeň!
Dlh nemocníc ani Jánošík nevyrieši
V debate o nemocničných dlhoch sa ponúka jednoduchý recept: presunúť peniaze od ziskových nemocníc k stratovým. Lenže presúvaním peňazí sa celková strata sektora nestratí.
Naše porovnanie 98 nemocníc ukazuje, že v roku 2025 spolu prerobili takmer 300 miliónov eur. V mínuse pritom skončili aj obe veľké súkromné siete. A hoci verejné zdroje na ústavnú starostlivosť medzi rokmi 2019 a 2025 nominálne vzrástli o 104 %, dlhový problém zostal.
Kde teda hľadať riešenie, keď ani prerozdeľovanie, ani ďalšie nalievanie peňazí nestačí?
Rozpočet zdravotníctva na rok 2027: formalita splnená!
Zdravotníctvo má podľa návrhu rozpočtu v roku 2027 dostať na starostlivosť o 540 miliónov eur viac. Znie to ako dobrá správa? Možno dovtedy, kým sa pozrieme, čo sa za týmto číslom skrýva.
Približne dve tretiny nárastu pohltí platový automat. Návrh nepočíta so zmenami politík, prípadné nové opatrenia majú zaplatiť zatiaľ neurčené úspory. Otázniky zostávajú aj pri dofinancovaní nemocníc v Martine a Banskej Bystrici či pripravovanom oddlžovaní.
Rozpočet bude, povinnosť splnená. Jupí! A zdá sa, že tým sa zoznam ambícií aj končí.
Digitálne euro: Prinesie nám viac ako vezme?
Kartou či mobilom už platíme bežne. Načo teda potrebujeme digitálne euro? Rozdiel sa skrýva v tom, čími peniazmi platíme: pri dnešnom bankovom prevode používame pohľadávku voči komerčnej banke, digitálne euro má umožniť platby priamo peniazmi centrálnej banky.
Projekt sľubuje aj offline platby a menšiu závislosť od zahraničných platobných systémov. Otvára však otázky o súkromí, bezpečnosti a možnom zneužití kontroly nad platbami.
Čo by sme získali – a akú cenu by sme za to mohli zaplatiť?
Spôsobuje nerovnosť úpadok demokracie?
Čím väčšie rozdiely v bohatstve, tým slabšia demokracia. Znie to presvedčivo a do titulku sa to zmestí výborne. Dáta však takýto jednoznačný príbeh nepotvrdzujú.
Sociológ Tibor Rutar preskúmal doterajšie zistenia a následne urobil vlastnú analýzu. Príčinný vplyv nerovnosti na vývoj demokracie v sledovanom desaťročnom období nenašiel.
Súkromné vlastníctvo je pilier civilizácie a pokroku
Plán zoštátniť približne 220-tisíc berlínskych bytov vracia do diskusie starú otázku: môžeme súkromné vlastníctvo prestavať podľa politickej objednávky?
Vlastníctvo pritom neurčuje iba to, komu čo patrí. Ovplyvňuje aj to, kto sa o majetok stará, kto doň investuje a kto nesie následky zlých rozhodnutí. Spoločné hospodárenie môže fungovať v malej komunite, preniesť ho do anonymného veľkomesta je však iná disciplína.
Ako hospodári vaša obec? Pozrite sa jej do účtov
Nový web Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika porovnáva hospodárenie 101 slovenských samospráv s daňovými príjmami nad 5 miliónov eur za roky 2015 až 2025. INESS je partnerom projektu.
Výsledky za rok 2025 veľa dôvodov na oslavu nedávajú: 63 zo 101 obcí zostáva v triede „skôr zle“ alebo horšej. Dve najvyššie hodnotiace triedy sú dokonca úplne prázdne.
Podľa zverejneného prehľadu sa na priemernú alebo lepšiu úroveň nedostalo ani jedno krajské mesto. Hodnotenie pritom neposudzuje, kde sa najlepšie žije, ale ako samosprávy nakladajú s financiami a majetkom.
Ak chcete vedieť, ako obstála vaša obec, pokiaľ patrí medzi hodnotené samosprávy, teraz sa už nemusíte prehrabávať jedenástimi rokmi účtovných výkazov.
Pripomíname: AI vo vzdelávaní
Trpezlivý tútor, pomocník pri domácich úlohách alebo spoluautor odpovede, ktorú žiak nevie vysvetliť? AI už do vzdelávania vstúpila. Otázkou je, čo s tým urobia školy.
Na najbližších Ekonomických rečiach sa pozrieme na jej prínosy aj riziká – a tiež na to, či nás meniaci sa svet práce nenúti prehodnotiť samotný obsah vzdelávania.
Pripomíname, že s Róbertom Chovanculiakom a Romanom Baranovičom sa stretneme už v utorok 13. októbra o 18:00 v Kafe Scherz. Dátum si zapíšte do kalendára, túto diskusiu za vás chatbot neabsolvuje!
Ekonomická olympiáda oslavuje dekádu a vaša škola môže byť pri tom!
Pripomíname, že registrácia do jubilejného 10. ročníka Ekonomickej olympiády pre stredné školy je otvorená do 20. novembra 2026.
Najväčšia vedomostná súťaž z ekonómie a financií na Slovensku pokračuje aj pre mladších žiakov: základné školy sa môžu prihlasovať do 5. ročníka.
Ak poznáte učiteľa či školu, kde by ekonomické uvažovanie našlo svojich nadšencov, budeme radi, ak im o súťaži dáte vedieť. Na pochopenie sveta peňazí netreba čakať do prvej poriadnej výplaty.
Nesmrteľná planéta: predpredaj je v plnom prúde
Pre tých, ktorí si radi doprajú čítanie aj mimo obrazovky, máme pripomienku: predpredaj knihy Martina Vlachynského Nesmrteľná planéta je v plnom prúde. Kniha má už dokonca aj vlastný web!
Ak už na ňu máte vyhliadnuté miesto v poličke, môžete si ju medzi prvými objednať s podpisom autora. Podrobnosti nájdete na webe.
Povedali o knihe:
Branislav Strýček
Slovenské elektrárne, a. s.
Graf týždňa – Tichá revolúcia v anglických školách
Zo 133 na približne 11-tisíc. Takto sa medzi školskými rokmi 2009/2010 a 2023/2024 zvýšil počet autonómnych škôl v Anglicku.
Takzvané Academies a Free schools sú verejne financované školy s vysokou mierou autonómie. Za ich riadenie a výsledky zodpovedajú nezávislé neziskové organizácie. Majú väčšiu voľnosť pri určovaní platov, organizácii vyučovania aj obsahu vzdelávania.
V Anglicku tak väčšia autonómia škôl už stihla prekresliť školskú mapu. Na túto tichú revolúciu sa bližšie pozrel Róbert Chovanculiak.
INESS z archívu – Oddlženie je už normálka
Nemocničné dlhy majú na Slovensku dlhú tradíciu. A ich oddlžovanie tiež. Už v roku 2021 sme spočítali šesť kôl oddlžovania za 22 rokov a upozornili na nepríjemný dôsledok: keď sa záchranné koleso hádže pravidelne, prestáva motivovať k tomu, aby sa nemocnice naučili plávať.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.
