Digitálne euro sľubuje jednoduchšie platby, no vyvoláva otázky o súkromí, kontrole a bezpečnosti. Prinesie nám viac úžitku alebo rizík?
Pestrofarebné korálky, obrovské kruhové kamene či drevené vrubovacie palice a tabak – aj tieto predmety reprezentovali v rôznych obdobiach našej histórie platidlá. Keby sme teda v období 5 000 rokov pred Kristom v Mezopotámii prišli k mäsiarovi s úmyslom kúpiť večeru pre celú rodinu súčasnou “dvackou”, asi by nás poslal kade ľahšie.
Od “bižutérie” sme sa postupne prepracovali až k “papierikom” a číslam v bankových databázach. To je pomerne výrazná transformácia. Kam teda smeruje budúcnosť našich peňazí? Aké výhody a nástrahy na nás čakajú za rohom? Je digitálne euro len ďalšia nepatrná zmena v systéme alebo predstavuje míľnik nesúci viaceré zásadné zmeny fungovania nielen finančného sveta?
Čo je to digitálne euro?
Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) sú digitálnou formou peňazí vydávaných centrálnou bankou. Digitálne euro má byť v podstate digitálnou hotovosťou – doplnkom bankoviek a mincí, ktorý umožní platiť digitálne v obchodoch, online aj medzi ľuďmi. Jeho cieľom je poskytnúť jednotný (európsky), rýchly a spoľahlivý platobný systém.
Je možné, že po prečítaní týchto charakteristík si poviete, že dané vlastnosti súčasný platobný systém už spĺňa. Aby sme teda boli schopní lepšie pochopiť zmenu, ktorá sa pripravuje, potrebujeme poznať súčasný stav, z ktorého vychádzame.
Nie je digitálna platba ako digitálna platba
Ak chceme dnes zaplatiť za opravu práčky, máme dve možnosti – podať opravárovi 50 eur alebo mu ich poslať na účet. Tieto operácie, ktoré prinesú rovnaký výsledok – opravár dostane odmenu za svoju prácu–, majú ale na pozadí odlišné vlastnosti. Okrem očividného rozdielu medzi fyzickou a digitálnou formou potrebujeme rozlíšiť ešte jeden rozmer.
V prvom prípade, keď platíme papierovou bankovkou, prenášame vlastníctvo 50-eurovky, ktorú vydala priamo centrálna banka. Centrálna banka teda priamo zodpovedá za to, že touto bankovkou si opravár bude môcť budúcnosti kúpiť tovar alebo služby v hodnote 50 eur. Prípadne, že za natrhnutú bankovku v tejto hodnote dostane novú, v rovnakej hodnote.
Druhý prípad reprezentuje bankový prevod. Opravár nám pošle svoj IBAN a my mu na účet pošleme vopred dohodnutú sumu. Jednoduché. V čom je teda rozdiel? 50 eur na našom účte sú digitálnou pohľadávkou voči komerčnej banke, v ktorej máme otvorený účet. Inými slovami, veríme banke, že nám na vyžiadanie poskytne 50-eurovú bankovku, ktorú emitovala centrálna banka.
Poslaním 50 eur z účtu na účet teda len meníme vlastníka pohľadávky voči banke, neodovzdávame si priamo platidlo emitované centrálnou bankou ako pri platbe bankovkou.
Cieľom digitálneho eura je zaviesť možnosť digitálne platiť priamo peniazmi centrálnej banky.
A práve toto je kľúčový rozdiel medzi súčasnými digitálnymi platbami (bankovými prevodmi) a pripravovaným platobným systémom postaveným na digitálnych peniazoch emitovaných centrálnou bankou. Jednoducho povedané – pôjde o niečo ako “digitálnu hotovosť”.
Ako to bude fungovať?
Európska únia používaním digitálneho eura deklaruje lepšiu dostupnosť bezhotovostných platieb – aj vďaka možnosti platiť offline, rýchlejšie a jednoduchšie platby v rámci EÚ, nulové kreditné riziko voči komerčnej banke (krach banky) či nulové poplatky za základné používanie pre fyzické osoby. Zjednodušene, vďaka digitálnemu euru bude môcť európsky spotrebiteľ platiť za služby a tovary bez toho, aby musel použiť kartu a zaplatiť poplatky firmám ako Visa, Mastercard alebo American Express. To síce môže už dnes, ak platbu uhradí QR kódom priamo na účet, ale stále musí použiť komerčnú banku, ktorá môže teoreticky skrachovať a platbu neuskutočniť.
Máme sa na čo tešiť alebo sa skôr obávať?
V súvislosti s digitálnym eurom sa diskutuje o rôznych benefitoch, ale aj nástrahách, ktoré jeho používanie prinesie alebo môže priniesť.
Medzi nesporné strategické a politické výhody patrí oveľa väčšia autonómia a suverenita eurovej meny na finančných trhoch. Prečo?
V súčasnosti zažívame veľký rozmach stablecoinov – súkromne emitovaných tokenov kopírujúcich hodnotu fiatových mien (mien vydávaných centrálnymi bankami), ktoré sú vo väčšine prípadov naviazané na americký dolár. Jedným z politických a strategických dôvodov je teda posilnenie európskej platobnej a menovej suverenity. Cieľom digitálneho eura tak bude okrem iného aj zníženie závislosti od zahraničných platobných systémov a stablecoinov naviazaných na cudzie meny.
Z hľadiska finančného a digitálneho súkromia je potenciálna možnosť sledovať príjmy a výdavky občanov EÚ naopak veľkým rizikom. Aj keď EÚ komunikuje záujem o bezpečie a súkromie občanov, v budúcnosti predstavuje centralizácia týchto údajov obrovské bezpečnostné riziko.
Tendencia EÚ regulovať súkromie v komunikačnej, digitálnej či platobnej rovine sa nedá poprieť a takáto miera moci nad našimi peniazmi predstavuje vysoké riziko zneužitia samotnou EÚ alebo treťou stranou, napríklad cez hackerský útok.
Komunita používateľov Bitcoinu a iných decentralizovaných mien upozorňuje na riziko podobnosti s Čínou, kde je kombinácia digitálnej meny spolu s autoritárskym režimom veľmi nebezpečný precedens pre sledovanie a ovládanie obyvateľov.
Zásadná nevýhoda z pohľadu bitcoinerov je zároveň aj stále pretrvávajúci proces “hnitia” peňazí kvôli inflácii. Digitálne euro nemá, na rozdiel od Bitcoinu, svoje obmedzené množstvo a preto zostáva riziko nezodpovednej monetárnej politiky a teda znehodnocovania meny, pomerne veľké.
Na rozdiel od digitálneho eura Bitcoin nevydáva centrálna banka ani štát – jeho sieť funguje decentralizovane. Digitálne euro teda nie je “európsky Bitcoin“ – technicky aj filozoficky ide o dve veľmi odlišné veci.
Podľa slov ECB nemá digitálne euro priniesť ďalšie peniaze do systému. Digitálne euro má byť k dispozícii výmenou za eurá na účtoch v komerčných bankách v pomere 1:1. Samotný príchod digitálneho eura by teda nemal sprevádzať efekt nafúknutia objemu peňažnej zásoby, avšak forma motivácie ľudí na prechod na digitálne euro zostáva otázna.
Prístup k peňaženke digitálneho eura má byť zabezpečený v spolupráci s komerčnými bankami, ktoré už dnes používame a poznáme. Integrácia s aktuálnym bankovým prostredím má pomôcť zjednodušiť proces používania digitálneho eura.
Keďže jedným z hlavných deklarovaných cieľov zavedenia digitálneho eura je zjednodušiť platby naprieč eurozónou, ECB chce predísť dlhodobému ukladaniu hotovosti do digitálneho eura. Nemá sa jednať ani o investičný nástroj, ani o nástroj na zhodnotenie peňazí. Z toho dôvodu má byť digitálne euro bezúročné a s limitom na objem držania.
Riziko, ktoré je spojené s digitálnym eurom, môže byť práve technologická predispozícia na zavedenie negatívneho úroku v prípade, že bude mať ECB potrebu stimulovať ekonomickú aktivitu, napríklad ako sme boli svedkami v rokoch 2014–2022, pred a počas pandémie covidu.
Kedy a kto bude platiť digitálnym eurom?
Proces nasadenia digitálneho eura je relatívne náročná operácia. Od samotného prieskumu, testovania, prípravy legislatívy, skúšobnej prevádzky až po ostré nasadenie. Posledným realizovaným krokom tohto harmonogramu bolo júlové rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým oficiálne podporil začatie priamych rokovaní s členskými štátmi EÚ.
Cieľom týchto rokovaní je dosiahnuť finálnu dohodu a schváliť potrebný právny rámec do konca roka 2026. Bez tejto legislatívy nemôže Európska centrálna banka (ECB) digitálne euro oficiálne vydať. Zároveň bol v tom istom mesiaci vydaný rulebook (zatiaľ v pracovnej verzii), čo je kniha pravidiel a smerníc, ako má digitálne euro vyzerať a fungovať.
Ak všetko pôjde podľa plánu, pilotný projekt digitálneho eura sa začne v druhej polovici roka 2027 a potrvá 12 mesiacov. Do pilotného projektu bolo vybraných 36 poskytovateľov platobných služieb z celej eurozóny, pričom za Slovensko sa do projektu zapojí Tatra banka.
Ako sa teda k digitálnemu euru budeme môcť dostať?
Predbežný plán je implementácia v klasickom bankovom prostredí. Pravdepodobne sa bude jednať o zámenu peňazí v internet bankingu za digitálne euro, takže prevod medzi digitálnym eurom a “klasickými” peniazmi na účte by mal byť rýchly a jednoduchý.
Digitálne euro nebude automaticky určené iba pre obyvateľov eurozóny. Návrh počíta za určitých podmienok aj s jeho používaním v krajinách mimo eurozóny. EÚ však nie je prvá, ktorá sa o CBDC pokúša. Digitálne meny centrálnych bánk už boli zavedené napríklad na Bahamách a v Nigérii, zatiaľ čo Čína rozsiahlo testuje svoj digitálny jüan.
Záver
Digitálne euro je živým projektom, ktorého vlastnosti sa môžu, a pravdepodobne aj ešte budú, upravovať a vylaďovať. Skúmať túto tému je rozhodne zaujímavé, ale aj dôležité, keďže život obyvateľov EÚ ovplyvní v zásadnej miere. Nemali by sme byť k digitálnemu euru ľahostajní, mali by sme požadovať od politikov a NBS pravidelné a jasné informácie o jeho parametroch, aby sa nestalo, že nám v budúcnosti prinesie viac škody ako úžitku.
Autor: Dominik Žažo
