Ochrana pred mimoriadnymi udalosťami býva často používaná ako príklad sektora, kde nie sú možné súkromné riešenia.
Ekonóm Ronald Coase pred rokmi zasial semienko pochýb, keď vyvrátil populárny mýtus o verejných majákoch. Na základe historických prameňov zistil, že majáky na anglickom pobreží vznikali ako súkromné a nie verejné investície.
Ľudia sú si vedomí hroziacich nebezpečenstiev a spontánne sa organizujú pri predchádzaní a riešení nešťastí. Stačí spomenúť na živé reťaze podávajúce si vedrá s vodou pri hasení požiaru, videné v nejednom filme. Dnes má takáto spontánna pomoc zväčša menej poetickú formu. Napríklad pri nedávnych povodniach v Ústí nad Labem sa dobrovoľným hasičom minuli vyčlenené zdroje na naftu, čo obyvatelia vyriešili okamžitou spontánnou zbierkou.
No ochrana pred katastrofami a nešťastiami je produktom tak ako akákoľvek iná služba a nie je dôvod, prečo by nemohla byť vykonávaná na komerčnej báze. Zhruba desať percent držiteľov poistenia domácnosti v západných štátoch USA má v cene zahrnutú súkromnú požiarnu ochranu. Poisťovne sa tak snažia predchádzať vyšším škodám. Behom nasledujúceho roka by podiel poistiek s takouto ochranou mal stúpnuť na 14%.
