Čína dováža do Európy čoraz viac ocele. Európske
hutnícke spoločnosti, ktoré sa cítia byť ohrozené, hovoria dokonca, že nárast
dovozu je „neprimeraný“. A tak navrhujú
Komisii uvaliť na čínsku oceľ antidampingové clá.
O clách a ich negatívnych dopadoch sme na
stránkach INESS písali napríklad tu,
tu,
alebo tu.
Clá nepredstavujú ekonomický, ale politický nástroj ochrany producentov, ktorí
v globálnom hospodárstve nie sú dostatočne efektívni alebo z titulu
drahej pracovnej sily nevedia konkurovať lacnejším producentom. Paradoxne,
práve Európska komisia má prsty vo vzniku tohto tlaku, pretože európska oceľ je
oproti čínskej „drahšia“ o emisné povolenky. Nové clá tak nemusia
postihnúť len oceľ, ale dovoz všetkých produktov vyrobených v krajinách,
ktoré neprístupili na Kjótsky protokol. Aspoň tak to požaduje Francúzsko.
Lobistické návrhy uvaliť clá vo výsledku možno pomôžu niekoľkým firmám
a možno sa podarí udržať niekoľko stoviek alebo tisícok pracovných miest.
Čo však už nevidno (zase paralela s Bastiatovým Čo je vidieť a čo nie je
vidieť) je to, že takýmto opatrením utrpia v podobe vyšších cien
všetci tí, ktorí oceľ odberajú, napr. strojári, životnému prostrediu to
nepomôže a napokon, ale nie v neposlednom rade, utrpia všetci
spotrebitelia v Európe. Clá blahobyt nezvyšujú, ale znižujú, pretože sú
bariérou slobodnému obchodu, z ktorého profitujú všetci zúčastnení.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
