Štátna agentúra
SARIO má podľa rekapitulácie
svojej činnosti za rok 2007 za sebou úspešný rok. Argumentuje počtom
zrealizovaných investičných projektov a zabezpečením vysokého objemu
prílevu priamych zahraničných investícií do budúcnosti. Je naozaj dôvod sa
tešiť?
Dozvedáme sa, že „SARIO
úspešne (trochu priskoro na hodnotenie, pozn. autor) ukončilo 64 investičných
projektov, čím zabezpečilo minulý rok prílev priamych zahraničných investícií v
celkovej plánovanej výške 1,277 miliardy EUR, v prepočte približne 43 miliárd
SKK. Investície vytvorili 14 738 nových pracovných miest s plánovanou expanziou
na 16 852 (len pre porovnanie, zamestnanosť na Slovensku vzrástla za 9
mesiacov roku 2007 o skoro 53 000 miest, pozn. autor). V súčasnosti má agentúra
rozpracovaných 146 projektov v objeme 4 miliardy EUR s plánom vytvoriť 34 000 nových
pracovných miest. Naďalej chce podporovať projekty s vyššou pridanou hodnotou a
nasmerovať ich do oblastí s vysokou nezamestnanosťou.“
Je chvályhodné, ak si niekto kladie za cieľ riešiť problém
vysokej nezamestnanosti v chudobnejších regiónoch. Ibaže treba tiež vybrať
správne prostriedky, ktoré k tomuto cieľu povedú. A o tých možno
v prípade investičných stimulov pochybovať.
SARIO si kladie za cieľ priťahovať do chudobnejších regiónov
projekty s vyššou pridanou hodnotou. V situácii, keď je už teraz na
Slovensku nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pritom až 70%
nezamestnaných sú dlhodobo nezamestnaní bez pracovných návykov, a 65%
nezamestnaných má základné vzdelanie alebo učňovské bez maturity. Takíto
nezamestnaní sa u výrobcov áut, elektroniky alebo počítačov zamestnajú len
ťažko, ak vôbec. Naopak, pomoc projektom s vyššou pridanou hodnotou
povedie k rastu ceny práce. Investor s dotáciou si bude môcť dovoliť
preplatiť zamestnávateľa, ktorý si vychoval a zamestnával kvalifikovaných
pracovníkov vyššou mzdou, ktorú bude môcť ponúknuť vďaka stimulom (na ktorému
sa mu okrem iných poskladal prostredníctvom daní aj poškodený zamestnávateľ).
A tu sa dostávame k ďalšiemu problému: SARIO sa chváli počtom
novovytvorených pracovných miest. Neberú však do úvahy skutočnosť, že pri
nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily znamená vznik jedného miesta v podniku
A a zánik, resp. neobsadenie pracovného miesta v podniku B – za predpokladu, že nezačneme dovážať
pracovnú silu zo zahraničia. A teda sa tak prostredníctvom našich daní budeme skladať
na znižovanie nezamestnanosti v iných krajinách.
Málo sa dá namietať proti organizovaniu „kooperačných
búrz“, kde sa stretávajú podnikatelia zo Slovenska a zo zahraničia
a ktoré sú príležitosťou pre slovenských exportérov nájsť obchodného
partnera v zahraničí. Keď však ide o investičné stimuly, treba byť na
pozore. Štát na rozdiel od podnikateľa nenesie riziko investičnej investície.
Ak sa investícia nepodarí (viď príklad LG.Philips v Čechách), náklady nenesie
iba neúspešný investor, ale my všetci. Ako môžu dopadnúť investičné aktivity
štátu, resp. municipalít, sa môžete dočítať napríklad
tu. Navyše to, že SARIO pracovalo na projekte ešte neznamená, že by
investor Slovensko obišiel.
Existujú alternatívy voči investičným stimulom, a treba o nich
nahlas hovoriť. A keďže práve tieto alternatívy nás dostali na mapy
zahraničných investorov, nie je dôvod pochybovať o ich efektivite aj
v budúcnosti. Tieto alternatívy na rozdiel od investičných stimulov, ktoré
podporujú selektívne vybraných investorov, pomôžu všetkým investorom, domácim
aj zahraničným, súčasným aj budúcim, a pomôžu práve chudobnejším regiónom
Slovenska. Podnikatelia
o nich hovoria často, akurát vláda nepočúva. Týmito alternatívami sú
nižšie dane, nižšie odvody (vysoké odvody predražujú najciteľnejšie
najlacnejšiu prácu), odstraňovanie administratívnych bariér pri podnikaní
a lepšia dopravná infraštruktúra.
