Mestá a obce určujú výšku dane
z nehnuteľností. Z pohľadu rozpočtu miest a obcí nepredstavujú
daňové výnosy významnú položku – menej ako 10%, na druhej
strane je to jedna z mála položiek, ktorú dokážu mestá ovplyvniť. Aj preto
je predmetom pravidelného zvyšovania, ako dokumentuje porovnanie daní
zverejnené na stránkach Podnikateľskej
aliancie Slovenska. Priemerne sa dane zvýšili o 13,5%. Rekordérom
v medziročnom náraste je Komárno, kde sa daň z nebytových priestorov
zvýšila o 2300%.
Z porovnaní však vyplývajú zaujímavé, niekedy ťažko
logicky zdôvodniteľné rozdiely. Napríklad desaťnásobný rozdiel v dani zo stavieb na pôdohospodársku produkciu – v Púchove 20 Sk/m2, ale v susednej Považskej
Bystrici 2 Sk/m2. Považská Bystrica patrí z pohľadu daní
z nehnuteľností medzi najlacnejšie mestá, čo sa ale nedá povedať
o Trenčíne:
daň zo stavebných pozemkov v Považskej Bystrici je
2,80Sk/m2, ale v Trenčíne 64 Sk/m2.
Rozdielne dane môžu vyjadrovať buď (ne)odôvodnenú potrebu
investovať do rozvoja mesta, ale aj rozšafnosť mestských hospodárov. Celkovo sú
dane z nehnuteľností stále príliš nízke, aby motivovali občanov
a podnikateľov sťahovať sa. Skutočná konkurencia by nastala až
v momente, keby aj výška sadzieb právnických a fyzických osôb bola
určovaná regionálne. I napriek tomu sú však rozdiely v sadzbách
zvlášť zaostalejších regiónov fascinujúce.
PAS porovnáva aj
daňové náklady na podnikanie pre imaginárnu firmu využívajúcu pozemok s
rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2. Dokázali by na radnici
v Rimavskej Sobote, kde sú tieto dane 6 krát vyššie ako v Gelnici
vysvetliť, ako chcú spraviť mesto príťažlivejším pre malých a stredných
podnikateľov?
(výška daní pre imaginárnu firmu: Gelnica – 20
525 Sk, Rimavská Sobota 120 840 Sk
, Bratislava Staré Mesto 111 240 Sk)
