Neschopnosť
verejnej správy efektívne napĺňať svoje ciele nie je len chybičkou krásy
postkomunistických demokracií ale charakteristickou črtou týchto systémov vyplývajúcou
z podstaty byrokracie. Aktuálny príklad prišiel z ekonomicky
a politicky vyspelého Švédska.
„Ochrancovia prírody po celej
Európe v horlivých debatách žiadajú v záujme obmedzenia emisie
CO2 zavádzanie mestského mýta. Štokholm, ako jedna zo štyroch európskych
metropol, ktoré takéto mýto zaviedlo, ale hlási problémy: tamojšia
environmentálna daň sa zmenila na ekonomické fiasko. Namiesto prílivu peňazí na
rozvoj mestskej hromadnej dopravy teraz mýtny systém dokonca zaťažuje mestský
rozpočet.
…
Projekt zhltol tak veľa preto, lebo
v mýtnom sa vŕtali stovky konzultantov, tucty podnikateľov, tri úrady, dve
ministerstvá a jedna mestská správa…..“
