To, že bohaté krajiny lákajú veľa afrických
zdravotníckych pracovníkov, by
malo byť podľa medzinárodného tímu „expertov“ považované za zločin.
Podľa štúdie, ktorú spomína
NY Times pracuje vo Veľkej Británii, USA, Kanade a Austrálii viac ako
13.000 doktorov zo subsaharskej Afriky. Kvôli tomuto odlivu nechávajú svojim
kolegom nezvládnuteľný počet prípadov. Odchádzajú aj sestry a lekárnici,
po ktorých je dopyt na klinikách či lekárenských reťazcoch. Bohaté krajiny im
ponúkajú lepšiu mzdu a právnu pomoc pri imigrácii, takže odchádzajú vedúci
predstavitelia niekoľkých farmaceutických a lekárskych fakúlt
v Afrike.
„Výsledný rozpad zdravotníckej infraštruktúry prispieva
k merateľnej a predpovedateľnej kríze verejného zdravotníctva“, píše
sa v článku, ktorý autori publikovali v jednom z najrenomovanejších lekárskych
časopisov The
Lancet. „Takéto praktiky by sa mali považovať za medzinárodný zločin.“
Na to, aby mohol byť vinník obžalovaný, je treba
identifikovať „zločinca“. Je zrejmé, že v tomto prípade o zločin zo
strany bohatých krajín vôbec nejde. Lekári a sestry odchádzajú za vidinou
lepšie ohodnotenej práce dobrovoľne, a ak je niekto vinný za to, že sa do
takejto situácie vôbec dostali, sú to ich skorumpované vlády. Lokálne africké
vlády sú zodpovedné za to, že ich krajiny sú chudobné a nepomôže
ani finančná pomoc zo západu. Sú to vlády afrických krajín, kto obmedzuje ekonomickú
a politickú slobodu, nerešpektuje súkromné vlastníctvo a izoluje
svoje hospodárstvo pred globálnymi trhmi. Tieto politiky vedú
k chudobe a kapitálovej podvýživenosti, ktorej dôsledkom je únik
šikovných za lepšími podmienkami. Aby sme však nehanili jednostranne, svoj
podiel viny nesú aj bohaté krajiny. Nie však tým, že ponúkajú africkým
zdravotníckym pracovníkom lepšie podmienky, ale kvôli protekcionizmu svojich
domácich trhov (obchodné bariéry, dotácie poľnohospodárom, vysoké clá
a kvóty na dovoz produktov z krajín tretieho sveta), ktorý neumožňuje
rozvojovým krajinám naplno využiť ich komparatívne výhody na svetových trhoch.
Via: iPienso
