Výdavky Portugalska na vedu patria medzi najnižšie
v západnej Európe (0,8% HDP v porovnaní s EÚ priemerom 1,8% HDP).
Aj napriek tomu budú mať v tejto krajine jeden z najmodernejších
biomedicínskych výskumných inštitútov na svete – za súkromné peniaze.
Štedrým magnátom bol najbohatší Portugalec, António
Champalimaud, bankár a podnikateľ, ktorý svoje bohatstvo začal budovať
v 30-tych rokoch minulého storočia, postavil vtedy fabriku na cement. Aj
napriek tomu, že v Portugalsku bol od roku 1926 diktátorský režim, pre
podnikateľov tu boli priaznivé podmienky. Zmenilo sa to až v roku 1974,
keď nový socialistický režim donútil Champalimauda takmer bez prostriedkov
odísť do exilu. V Brazílii sa mu podarilo svoje bohatstvo vybudovať nanovo
a po demokratickej stabilizácii v Portugalsku sa do tejto krajiny začiatkom
90-tych rokov vrátil a spätne skúpil množstvo spoločností, ktoré mu
predtým patrili.
Až po jeho smrti v roku 2004 sa jeho príbuzní
dozvedeli, že štvrtinu svojho majetku (pol miliardy eur) odkázal na
biomedicínsky výskum. Nezanechal pritom nijaký návod, akým spôsobom sa majú
peniaze použiť – len že sa majú využiť na biomedicínsky výskum.
Vznikla Champalimaudova
nadácia (aj
tu), na čelo ktorej Champalimaud pred svojou smrťou ustanovil Leonor
Belezovú. Nadácia mieni do roku 2010 vybudovať v Lisabone Champalimaud
Foundation Research Centre. Centrum bude v špičkovej budove v hodnote
120 mil. USD, bude mať najmodernejšie vybavenie a pôsobiť v ňom bude
asi 300 vedcov z celého sveta. Mnohí elitní vedci už majú s inštitútom,
ktorý bude stáť na mieste, z ktorého Vasco de Gama vyplával na svoje
objavné cesty, dokonca podpísané kontrakty. Ťažiskom výskumu majú byť neurovedy
a onkológia.
Uvidíme, ako sa inštitút uchytí v konkurencii
„zabehaných“ renomovaných inštitútov akým je napríklad MIT. V každom prípade držíme vede za
súkromné peniaze palce.
Via: Nature (vol. 452, 3.4. 2008, Navigating New Waters)
Takto má nový inštitút vyzerať:
