V roku 2009 prišla EÚ s desaťročnicou pre vzdelávanie, v ktorej si krajiny stanovili svoje ciele. Na Slovensku malo mať do roku 2020 40 % ľudí vo veku od 30 do 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Dnes už vieme, že na Slovensku sa nám tento cieľ podarilo naplniť na 100,2 % a to ešte rok pred termínom. Je čas otvárať šampanské?
To záleží od toho, v akej ste role. Či ste úradník, ktorý porovnáva centrálny plán s vykazovanými štatistikami a odfajkáva tabuľky tam, kde to druhé predbehne to prvé. Alebo ste v role daňového poplatníka, ktorý to celé platí a pozerá sa na to, akú hodnotu priniesli miliardy minuté na vzdelávanie. Tento text je venovaný práve tej druhej skupine obyvateľov.
Najskôr faktické dáta. V roku 2009 malo na Slovensku vysokoškolský titul približne 700 tis. ľudí. Vo veku 30-34 rokov to bolo okolo 17,6 %, teda neboli sme ani v polovici cieľa EÚ desaťročnice. O dekádu neskôr máme na Slovensku asi 1 mil. ľudí s titulmi a v sledovanej vekovej skupine sme dosiahli podiel 40,1 %.
V roku 2009 pripadali výdavky na vysoké školstvo na jedného vysokoškoláka približne 2 750 eur. Tento rok sa odhaduje, že to bude 8 000 eur. Výdavky na jedného študenta (vrátane externistov) tak vzrástli za dekádu skoro trojnásobne. V rovnakom čase bola inflácia len 22 % a priemerné mzdy vzrástli o 50 %. Aj napriek tomu sa objavujú stále hlasy o nedostatku peňazí vo vysokom školstve. Kto niečo takéto tvrdí, mal by v prvom rade zodpovedať otázku, prečo trojnásobný nárast výdavkov z poslednej dekády nestačil.
Ak vynásobíme čísla z posledných dvoch odstavcov, tak dostaneme, že vysokoškolské vzdelanie pre 300 tisíc študentov z poslednej dekády stálo cca 7 miliárd eur. Keby sme aj veľkoryso predpokladali, že len polovica išla na vzdelávanie a druhá na výskum, tak je to okolo 3,5 miliárd eur.
Vypočítať objem masovej produkcie študentov a celkové výdavky nie je problém. Aká však bola druhá strana mince – pridaná hodnota univerzitného vzdelávania pre dodatočných 300 tisíc absolventov? To je ťažšia otázka. Pomôcť však môže štatistika „prekvalifikovanosti“ držiteľov vysokoškolských titulov. Tá hovorí o tom, koľko zo všetkých absolventov pracuje na pozíciách, na ktorých získanie nepotrebovali vysokoškolský titul. Ešte v roku 2009 bol tento podiel na Slovensku 9,3 %. To znamená približne 65 tisíc „nadbytočných“ absolventov. V roku 2019 bol tento podiel už 22,6 %. Slovensko zažilo najrýchlejší nárast podielu prekvalifikovanosti v EÚ. Spolu tak minulý rok už bolo na Slovensku 226 tisíc nadbytočných absolventov.
Pripusťme teraz, že pôvodný podiel prekvalifikovanosti 9,3 % z roku 2009 bol niečo ako „prirodzenou mierou“ a neberme ho do úvahy pri absolventoch z poslednej dekády. Aj v tom prípade sa z celkového počtu 300 tisíc nových absolventov približne 133 tisíc zamestnalo na pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokú školu. Za predpokladu, že celkové výdavky na vysokoškolské vzdelanie z poslednej dekády boli 3,5 miliárd, tak to znamená, že približne jeden a pol miliardy sme – jemne povedané – minuli s veľmi otáznou pridanou hodnotou.
V súvislosti s neefektivitou vysokoškolského vzdelávania nemôžeme tiež zabudnúť na absolventov, ktorí pracujú v iných odboroch, než tie, ktoré študovali. Podiel takýchto absolventov sa zo skupiny ľudí vo veku od 25 do 34 rokov pohybuje posledné roky na úrovni 30-36 %. Ide tak o ďalšie desaťtisíce absolventov.
Na Slovensku je táto celková neefektivita vysokého školstva ešte prehĺbená zbytočne vysokým podielom absolventov 2. stupňa vysokoškolského vzdelávania. Na Slovensku až 83 % absolventov dokončí inžinierske alebo magisterské štúdium. Strávia tak na vysokej škole minimálne 5 rokov. To je najvyšší podiel v EÚ. Preto naši absolventi strávia v priemere asi rok dlhšie na vysokej škole než ich zahraniční kolegovia.
Slovensko má skúsenosti s centrálnym plánovaním a päťročnicami spred roku 1989. Plány sa na papieri plnili, ale v obchodoch toaletný papier chýbal. Je naivné si myslieť, že podobné plány a desaťročnice len pod inou vlajkou a obalené v modernom žargóne budú automaticky fungovať. Po desiatich rokoch vidíme, že aj keď sme cieľ EÚ 40 % splnili a úradníci môžu odfajkávať, daňoví poplatníci a absolventi vysokých škôl nemajú dôvod na oslavy.
