Obhajcovia centrálneho bankovníctva monopolnej štátnej
kontroly nad menou okrem iného argumentujú potrebou flexibilnej ponuky peňazí
z dôvodu údajne ničivých efektov deflácie, ktorú by pravdepodobne prinieslo komoditné krytie
peňazí s fixnou ponukou.
Relatívne
stabilná ponuka peňazí by totiž nerástla dostatočne rýchlo s produktivitou
a na jednu jednotku peňazí ( komodity) by tak pripadalo čoraz viac produktov a služieb.
To by viedlo k postupnému poklesu ich cien.
Pohľad
odsudzujúci defláciu však ignoruje nielen historické obdobia, kedy bola
deflácia sprevádzaná výrazným hospodárskym rastom, ale aj príklady deflácie
v niektorých odvetviach zo súčasnosti. Notoricky známym príkladom je
sektor informačných technológii. Cena
počítačov neustále klesá, pričom ich kvalita rastie geometricky. Zjavne to
nevedie k nedostatku investícií v odvetví alebo znižovaniu
zamestnanosti v tejto oblasti. Nový príklad priniesol Karl Storchmann , ktorý
vo svojom článku o tom, ako globalizácia pomohla ľuďom čo obľubujú víno
prináša ďalší príklad prospešnej deflácie:
„Tak napríklad reálna cena (v cenách z roku
1988) za kôš vín zostavený zo zoznamu TOP 100 (pre USA) bola 4 313 dolárov v roku 1988,
3 132 dolárov v roku 1993m
2 533 v roku 1999 a 2 421 v roku 2004. To
znamená takmer 44% pokles medzi rokmi 1988 a 2004. Počas tohto obdobia
zároveň nedošlo k výraznejšej zmene v kvalite vín obsiahnutých v rebríčku TOP 100.“
