Nemecko je jednou z krajín krajín, kde nemajú
zavedenú plošnú minimálnu mzdu vzťahujúcu sa na všetkých zamestnancov. V Európskej
únii je takýchto krajín deväť. Objavujú sa však pokusy túto situáciu zmeniť.
Nemecko nemá zákonom ustanovenú JEDNOTNÚ minimálnu
mzdu.
Namiesto toho sú pre jednotlivé odvetvia stanovené minimálne
mzdové tarify, a to v rámci procesu kolektívneho vyjednávania – v príslušných
tarifných zmluvách (kolektívne zmluvy), uzatváraných pre jednotlivé priemyselné
odvetvia.
Tieto Kolektívne zmluvy môžu byť rozšírené na všetkých
zamestnávateľov príslušného priemyselného odvetvia, a to v prípade, ak počet
zamestnancov zamestnávateľov priamo pokrytých KZ tvorí najmenej 50 % z
celkového počtu zamestnancov tohto odvetvia. Okrem toho môže vláda požiadať
Vrchnú (tripartitnú) komisiu stanoviť minimálne mzdové tarify pre tie
priemyselné odvetvia, v ktorých odbory majú len menšinové zastúpenie. Kolektívne
zmluvy pokrývajú približne 67 % zamestnancov.
Frekvencia kolektívneho vyjednávania: Obyčajne
sa kolektívne vyjednáva každý rok.
Odlišnosti: minimálne mzdové tarify sa v jednotlivých odvetviach
môžu odlišovať.
Sociálni demokrati z SPD navrhovali zaviesť plošnú
minimálnu mzdu, spokojní sú však aj s aktuálnou dohodou, podľa
ktorej sa počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje inštitút minimálnej mzdy, rozšíri
aj na ďalšie odvetvia.
O negatívach minimálnej mzdy sme písali viackrát, pozri
napríklad tu. Upozorňovali
sme tiež na sumár
argumentov proti minimálnej mzde a review posledného ekonomického výskumu,
ktorý v tejto oblasti napísal David Neumark, profesor na University of
California Irvine.
Tu
nájdete prehľad výšky sadzby minimálnej mzdy vo svete.
