Tradične býva súčasťou každej žiadosti o investičnú
pomoc výpočet vplyvu novej investície na verejné financie. Výpočet je
jednoduchý, obsahuje súčet odvedených daní, sociálnych odvodov
a zdravotných odvodov za všetky novovytvorené pracovné miesta. Ako príklad
môže slúžiť napríklad žiadosť informačného giganta T-Systems
s.r.o., alebo nového hráča v prešovskom regióne Leier
Baustoffe SK s. r. o.
Predkladatelia týchto prepočtov sa nerozpakujú nazvať tieto
vplyvy prínosmi. Za prínos sa teda považuje, že 900 zamestnancov T systems
zamestnancov odvedie a zaplatí za desať rokov miliardu korún (požadovaná
investičná podpora je 360 mil. Sk).
Uvediem dôvody, prečo je označenie prínos minimálne polemické:
1. Nikto nevie, kto budú noví zamestnanci. Zamestnancami sa
môžu stať absolventi, ktorí by si inak mohli nájsť prácu u iného
zamestnávateľa a teda by do systému verejných financií prispievali aj bez
štátnej podpory. Že sa absolvent zamestná u podporenej firmy môže byť aj
dôsledkom toho, že táto firma môže vďaka stimulom ponúknuť vyššie mzdy. Pokiaľ
nová firma pretiahne zamestnancov iným firmám, k žiadnemu prínosu (aj
z tohto ultrazjednodušeného pohľadu) v uvedenom rozsahu pre verejné
financie nedôjde. Teoreticky by sme mohli uvažovať o prínose rozdielu medzi
mzdami, nový investor obyčajne ponúka vyššie odmeny. Avšak nasledujúci bod
ukazuje, že aj táto úvaha je nepresná.
Časť podporených investorov však zamestná aj pred tým
nezamestnaných. Pri nich dochádza reálne k úspore výdavkov verejných
financií. Keďže však výrazná väčšina vytvorených pracovných miest, ktoré
prispeli k radikálnemu zníženiu nezamestnanosti v uplynulých 3
rokoch, vznikla bez investičnej podpory, zvýšenie príjmov verejných financií
nemožno hodnotiť ako dôvod pre investičnú podporu, ale ako vedľajší prirodzený
efekt, rovnaký, ako príjem obcí z daní z nehnuteľností.
2. Vyššie daňové príjmy (z titulu vyšších miezd oproti predchádzajúcim
mzdám) spolu s vyššími zdravotnými
odvodmi skutočne predstavujú zlepšenie bilancie verejných financií. Ale neplatí
to pre väčšiu časť odvodov štátu – pre sociálne odvody. Na prvý pohľad sa síce
môže zdať, že Sociálna poisťovňa si polepší, ale nie je to pravda. Odvody do
Sociálnej poisťovne sa stávajú záväzkami poisťovne s dlhou dobou
splatnosti. To čo noví zamestnanci odvedú, si po čase vyberú. Z dlhodobého
hľadiska je vplyv odvodov do Sociálnej poisťovne neutrálny. A preto
v prípade pretiahnutia pred tým zamestnaných zamestnancov vplyvom vyšších
miezd k tak vysokým prínosom nedochádza.
