„Singapur
zvažuje legalizáciu obchodovania s obličkami za účelom uspokojenia dopytu
po orgánoch na transplantáciu, povedal v pondelok singapurský minister
zdravotníctva.
…
„Nemali by sme nejakú myšlienku zavrhnúť len preto, že je radikálna alebo
kontroverzná“ povedal Khaw. „Môže sa nám podariť nájsť akceptovateľný spôsob
kompenzácie pre živých, nepríbuzných donorov a to bez toho, aby boli pri
tom porušené etické princípy alebo city ostatných.“
…
„Na jednej strane existujú zúfalí pacienti, ktorí chcú prežiť, na druhej
strane zúfalo chudobní ľudia ochotní vymeniť svoju obličku za nádej lepšieho
života.“ povedal. „Kriminalizácia obchodovania s orgánmi tento
neodstráni….. iba povedie k vytvoreniu čierneho trhu.“
Mimochodom, aj bez ohľadu na túto konkrétnu
tému je v oblasti zdravotníctva Singapur veľmi inšpiratívnou krajinou:
„Singapurská
vláda minula na zdravotníctvo v roku 2002 verejné zdroje iba vo výške 1,3
% HDP, pričom podiel celkových zdrojov v zdravotníctve (súkromné +
verejné) na HDP dosiahol iba 4,3 % HDP (Slovensko
v roku 2007 6,5% HDP pozn. autora). Pre porovnanie USA minulo
v tom istom roku na zdravotnú starostlivosť 14,6 % HDP, čiže dvakrát
viac ako v roku 1970… Pritom ukazovatele ako detská úmrtnosť alebo
priemerný vek bez choroby sú o niečo lepšie v Singapure ako
v USA. Je pravda, že tieto ukazovatele nie sú závislé iba od zdravotnej
starostlivosti ale aj od životných podmienok obyvateľov. Napriek tomu, radia
medzinárodní odborníci singapurský zdravotný systém medzi najúspešnejšie na
svete v oblasti nákladovej efektivity a zdravotných výsledkov.“
A ako sa to Singapuru darí
dosahovať? Akceptovaním faktu, že ľudia sa správajú podľa ekonomických
motivácií.
„Pri obmedzovaní prehnanej spotreby
a zdravotných služieb a v snahe obmedziť plytvanie a náklady sa
spoliehajú na cenové mechanizmy, pričom venujú detailnú pozornosť
motiváciám jednotlivcov vyžadovaním spoluúčasti zo strany pacientov.“
Alebo napríklad diferenciáciou
služieb na základe výšky spoluúčasti.
„Štát spätne vyberie 20 až 100 %
verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť cestou poplatkov za spoluúčasť.
Ak si pacient vyberie viaclôžkovú izbu v štátnej nemocnici, zo strany
štátu mu bude preplatených 80 % nákladov. Majetnejší pacienti si môžu vybrať
luxusnejšiu starostlivosť so samostatnými izbami s nižšou alebo žiadnou
dotáciou z verejných zdrojov.“
Via: EconLog
