Decoupling
(odpojenie) je výraz označujúci stav, kedy sa podarí ostatným veľkým ekonomikám
vyviazať zo závislosti na tom, ako šliape ekonomika USA.
Keď padajúce ceny domov zabili
hospodársky rast v USA*, mnoho
ekonómov dúfalo, že decoupling už prebehol a ostatné veľké svetové
ekonomiky síce americké trápenie pocítia, no nestiahne ich už pod hladinu.
Rast HDP v USA
 |
Zdroj: Econoday
Posledné
správy o hospodárskom raste v Európe a Japonsku však boli
sklamaním a zbožné prianie decouplingu nepotvrdili. K hospodárskemu
rastu v únii nedošlo, zaznamenala síce minimálny, ale pokles o 0,1%.
V Japonsku v druhom polroku 2008 kleslo HDP o 0,6%.
Výnimkou ešte môže byť Čína, ktorá
vďaka vysokej spotrebe komodít so sebou ťahá aj ekonomiky závislé práve na
exporte komodít ako sú napríklad Rusko či Brazília. Napriek hrozivému krachu tamojšieho
kapitálového trhu sa zdá, že tamojšia reálna ekonomika zatiaľ drží pohromade.
 |
Zdroj: Calculated Risk
Napriek tomu, že na júlových
a augustových číslach možno očakávať negatívny vplyv zavretých fabrík v záujme
čistého olympijského vzduchu, ku koncu druhého štvrťroka 2008 zatiaľ nevidno
známky výrazného prepadu ekonomickej aktivity. Napriek spomaleniu v USA,
Japonsku či Európe čínske HDP rastie o 20% v nominálnom vyjadrení.
 |
Zdroj: The
Economist
Prudko rastúci domáci dopyt totiž zatiaľ
aspoň čiastočne kompenzuje klesajúci rast exportu. Práve tento presun dôrazu v čínskej
ekonomike z exportu na produkciu cielenú pre domácich spotrebiteľov môže
byť tým zázračným prútikom, ktorý ochráni Čínu pred kocovinou
amerického spotrebiteľa po divokej nákupnej párty. Silnejúci domáci
dopyt môže navyše pomôcť aj ostatným svetovým ekonomikám, keďže síce stále
relatívne chudobná no miliardová Čína môže sčasti nahradiť dopyt zadlžených
Američanov. Podarí sa teda decoupling aspoň Číne? Vďaka rizikám akými sú
napríklad skorumpovaný bankový systém alebo vysoká inflácii to ešte zďaleka nie
je rozhodnuté, no šanca tu existuje.
*Niektorí
komentátori hovoria, že formálneho
vyhlásenia recesie v USA sme sa nedočkali len vďaka kreatívnym štatistickým
metódam oficiálnych zdrojov. To, že situácia môže byť pochmúrnejšia ako
hovoria oficiálne americké štatistiky naznačuje kopa
revízií, ktoré sú zväčša „prekvapivo“ negatívne. „Rast“ HDP
v poslednom štvrťroku 2007 bol napríklad revidovaný na pokles o 0,2%
a 1% rast v prvom štvrťroku 2008 zas na o niečo nižších 0,9%.
Treba ešte podotknúť, že tieto revízie nemusia byť finálne a tie nasledujúce
môžu byť radikálnejšie. Historické precedensy existujú. Vedeli ste napríklad
o tom, že počas americkej recesie v roku 2001 hovorili oficiálne
štatistiky o raste 2,0 % HDP
v prvom štvrťroku a raste 0,7% v druhom štvrťroku pričom
následné revízie už priznali pokles produkcie o 0,6% respektíve 1,6% ? Navyše
recesia NIE je oficiálne zadefinovaná ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky
poklesu HDP ako sa často cituje aj v našich médiách, ale ako „výrazný pokles ekonomickej aktivity
naprieč hospodárstvom, trvajúci viac ako pár mesiacov“. To, že ekonomika
v danom štvrťroku rastie, preto ešte automaticky neznamená že sa nejedná
o recesiu! Ako
uvádza Barry Ritholz, až 4 z 11 amerických recesií od druhej svetovej
vojny začalo s pozitívnym hospodárskym rastom v danom štvrťroku.
Via: Stefan Karlsson, The Big Picture
