Tieto signály
pre nás neveštia nič dobré.
Kríza odhalí
neadekvátnosť politického projektu jednotnej meny v súčasnej Európe. Hovoriť o
úspešnosti projektu v časoch stabilného prostredia bolo pomerne jednoduché.
Časy sa však menia. Existuje jediná mena a množstvo samostatných fiškálnych
politík. Tento paradox bude vytvárať pnutia, ktorých výsledok je ťažké
predpovedať. Ak napríklad jedna krajina neobmedzene garantuje vklady obyvateľstva,
priláka tak depozity z iných krajín, no náklady prípadných krachov už budú
niesť prostredníctvom poklesu hodnoty eura všetky krajiny eurozóny teda aj tie,
ktoré takúto politiku nenasledovali.
Nákladné
garancie a zoštátňovanie bánk vládami jednotlivých krajín eurozóny bez ohľadu
na inflačné následky takýchto krokov predstavuje výrazné riziko. Vďaka euru
budú následky týchto krokov niesť všetci držitelia eura. Tento fakt vytvára
prostredie morálneho hazardu a odmeňuje nezodpovedné správanie jednotlivých
krajín čo môže viesť k súťaži v tom, ktorá eurokrajina viac sľúbi svojim
občanom bez ohľadu na dopady takýchto krokov (tzv. race to the bottom).
Návrhy na ignorovanie maastrichtských kritérií štátneho dlhu a deficitu verejných
financií v najbližšom období nie sú dobrou správou pre Slovensko. Už tak
pomerne vysoké inflačné riziko vyplývajúce zo zaostávania v reálnej
konvergencii sa iba zvýrazňuje. Obávam sa, že v budúcich rokoch pri možných
problémoch najväčších európskych ekonomík, nebude inflácia na malom Slovensku
tým určujúcim faktorom pri voľbe monetárnej politiky v ECB.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
