Vážení priatelia,
vitajte pri 90. vydaní nášho ekonomického newslettera!
Dnes sa pozrieme na niekoľko pálčivých tém. Predstavíme vám našu najnovšiu publikáciu o digitálnom oživení EÚ a o tom, ako regulácia digitálnych trhov často viac škodí, než pomáha. Zistíme tiež, kto „vyjedá nemocničné hrozienka“ – inými slovami, či súkromné nemocnice naozaj uprednostňujú lukratívnych pacientov a komplikované prípady nechávajú na štát.
Priblížime si, aké problémy a výzvy čakajú slovenské zdravotníctvo v dôsledku starnutia populácie. Pri zdravotníctve ešte zotrváme a do tretice si posvietime aj na jeho rozpočet.
Preberieme spoločne aj horúcu tému dlhopisov – Radovan Ďurana vám v rozhovore objasní či sa oplatí byť slovenským Patriotom v investovaní. Na záver sa zamyslíme nad tým, čo by sa stalo, keby zo Slovenska odišlo 5 % najlepších mozgov – aký vplyv by to malo na ekonomiku a inovácie?
Prajeme vám pohodový víkend a príjemné čítanie!
Regulácie digitálnych trhov v Európe prinášajú viac prekážok než príležitostí
Regulácie vytvárajú namiesto podpory inovácií zbytočnú byrokraciu, ktorá spomaľuje rast technologických firiem a odrádza od nových projektov.
GDPR kladie na podniky nadmerné administratívne požiadavky, zákon o digitálnych službách a regulácie umelej inteligencie trpia nejasnými pravidlami, ktoré vedú k nadmernému blokovaniu obsahu a brzdeniu vývoja nových technológií.
Európa potrebuje flexibilnejší a konkurencieschopnejší regulačný rámec.
Riešením je zjednodušenie GDPR pre startupy a malé podniky, jasnejšie definovanie pravidiel v digitálnych reguláciách a nezávislé presadzovanie existujúcich opatrení. Prehodnotenie zákona o umelej inteligencii a jeho pravidelná aktualizácia by zabezpečili, že nebude brzdiť technologický pokrok.
Prečítajte si viac v našej novej publikácii Digitálne oživenie EÚ.
Kto vyjedá nemocničné hrozienka?
Výrok o „vyjedaní hrozienok“ v nemocničnom sektore naznačuje, že menšie, často súkromné nemocnice si vyberajú ľahších a ziskovejších pacientov, zatiaľ čo náročnejšie prípady posielajú do väčších štátnych zariadení, ktoré následne generujú dlhy.
Je to ale skutočne tak?
Dozviete sa v tomto článku.
Zdravotníctvo v ohrození. Pre starnutie populácie bude menej peňazí aj lekárov
Ak sa v štátnej politike niečo nezmení, slovenské zdravotníctvo sa naplno stretne s dôsledkami demografickej krízy. Menej pracujúcich znamená menej odvodov, a teda aj menej peňazí v systéme. Zároveň bude ubúdať zdravotnícky personál, čo ešte viac prehĺbi problémy s dostupnosťou a kvalitou starostlivosti.
O tejto výzve hovoril v podcaste Zdravotníckeho denníka – Perspektívy zdravia aj náš analytik Martin Vlachynský.
Plán, ktorý nebol
Február sa schyľuje ku koncu a programová vyhláška tu stále nie je. Minulý rok išla do pripomienkového konania 7. februára a do platnosti vstúpila až koncom marca. Centrálne plánované zdravotníctvo tak štvrť roka žilo bez centrálneho plánu.
Viac sa dočítate v článku Martina Vlachynského.
Slovenská misia na Neptún?
Minister Taraba predstavil projekt prečerpávacej elektrárne za 2,5 miliardy eur. Potrebujeme ju? Zarobí si na seba? Zdá sa, že odpovede na tieto otázky nikto neriešil. Skúsili sme odpovede zistiť čarovným kyvadlom! Pozrite si naše video a zistite jeho odpovede.
Nemáte čas čítať? Nevadí, vypočujte si audio verziu nášho článku v podcaste INESS do UCHA!
Slovensko spúšťa predaj štátnych dlhopisov: Oplatí sa investovať?
Aké výhody a riziká prinášajú? Oplatia sa vôbec bežným ľuďom? A hlavne – koľko to nakoniec bude stáť daňových poplatníkov?
Odpovede na tieto otázky vám priblíži náš analytik Radovan Ďurana.
Zistite viac na tomto odkaze.
Čo by sa stalo, keby Slovensko prišlo o 5 % najlepších mozgov?
Predstavte si, že krajinu opustia tí najšikovnejší – ľudia s IQ 125 a viac. Tí, ktorí patrili medzi najlepších žiakov v triede a dnes pracujú ako lekári, právnici, manažéri či podnikatelia. A nielen to. Odídu aj tí najlepší z najlepších – odborníci, ktorí udržiavajú v chode atómové elektrárne, riadia automobilky a inovujú v chemickom priemysle.
Aký vplyv by mal takýto odliv talentov na ekonomiku, inovácie a budúcnosť Slovenska?
Viac sa dozviete v článku Róberta Chovanculiaka.
Zaujímavé štatistiky z testovania v Ekonomickej olympiáde pre základné školy
V školskom kole sa do EO ZŠ zapojilo 9 340 žiakov zo 345 základných škôl po celom Slovensku. Priemerná úspešnosť žiakov v teste bola 45 %, pričom najlepšiu úspešnosť 100 % dosiahol jeden žiak z Cirkevnej spojenej školy, Duchnovičovej v Humennom.
Štatistiky z testovania vrátane rebríčka najúspešnejších škôl v rámci krajov ale aj za celé Slovensko nájdete tu.
Škole na prvom mieste v každom kraji venuje náš partner Financie.sk učebnicu Sprievodca svetom financií pre celú triedu. Výhercov budeme v krátkom čase kontaktovať emailom.
Gratulujeme všetkým zúčastneným školám a žiakom a ďakujeme našim partnerom a učiteľom za ich podporu v rozvoji ekonomického vzdelávania!
INESS z archívu – Nepotrebujeme zmeniť obsah, ale pravidlá hry v školstve
Keď sa na Slovensku povie „reforma školstva„, obvykle to znamená prepisovanie štátneho kurikula či úpravy počtu hodín jednotlivých predmetov. Skutočné reformy sa však neodohrávajú v učebných osnovách, ale v pravidlách hry – v tom, kto rozhoduje, kto nesie zodpovednosť a ako funguje kontrola.
Príkladom dobre nastaveného systému je Holandsko, kde majú školy vysokú mieru autonómie, funguje tam efektívna školská inšpekcia a väčšinu škôl vedú nezávislé správne rady. Na Slovensku naopak pretrváva model centralizovanej kontroly a riadenia, ktorý brzdí skutočný pokrok.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.
