Šrotovné, pre koho?



Tisíc
eur. Kto bude mať záujem o výmenu starého auta za tisíc eur? Stačí si
kliknúť na ktorýkoľvek internetový autobazár. Autá určené na doslúženie,
prípadne na predaj na náhradné diely. Priemerný vek slovenského vozového parku
je síce okolo 14
rokov
, ale to vôbec neznamená, že desaťročné autá sú na odstrel.



Vodič, ktorý najazdí ročne 15 000 km,
vlastní po desiatich rokoch auto, ktoré je v polovici životnosti. Dnešná
technika a materiály umožňujú atakovať hranicu 300 000 km. Aj
preto slušné desaťročné auto nižšej strednej triedy  so 150 000 najazdenými kilometrami má
hodnotu okolo 3 300  eur
a vyššie. Človek s takým autom šrotovné nevyužije, radšej ho predá na
trhu.

Komu je teda určené šrotovné? Zjednodušene by sa dalo
povedať škodovkám starším ako 20 rokov. Šrotovné bude plniť funkcie fagocytov,
ktoré zožerú akurát staré autá udržiavané pre víkendové jazdenie. Tu však
vzniká otázka – chystajú sa majitelia týchto áut (nepochybne často dôchodcovia,
a ľudia s nižších príjmových skupín) na kúpu nového auta, ktorá je
rozhodujúca pre priznanie šrotovného ? V čase krízy a neistého
zamestnania?
O tom môže snívať len vášnivý vyznávač konzumnej spoločnosti.
Realita bude asi takáto: na internete sa objavia inzeráty  so znením – Hľadám majiteľa starej škodovky,
ochotného podeliť sa o šrotovné. Podnikavý záujemca o nové auto
vybaví papiere a následný prevod papierov. Dôchodca dostane za staré auto,
na ktorom nejazdil, lebo nemal na benzín, 10 000 Sk, 5 000 zožerú
papierovačky s prevodom, a čerstvý majiteľ získa auto
o 15 000 lacnejšie.

Podľa odhadov samotnej vlády, resp. sumy vyčlenenej na
šrotovné, by takýchto transakcií mohlo prebehnúť 30 000. Veselý
optimizmus. Pikantné na celej veci je, že podstata šrotovného je taká pomýlená,
že z pohľadu cieľov vlády vôbec nie je dôležité, kto šrotovné  nakoniec získa. Tak ako sa stalo štandardom
pri väčšine sociálnych výdavkov, na príjmy a majetok poberateľov dávok sa
nehľadí.
Hlavne, že sa nejaké autá predajú.

Osobne predpokladám, že pri takej nízkej sume
šrotovného sa tento inštitút využije minimálne. Naplní sa tak opäť marketingová
stratégia vlády – urobiť veľký rozruch a nenarobiť bordel v rozpočte.
Dobrá správa je, že je to tá menej škodlivá alternatíva.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved