Bloomberg
hovorí v súvislosti s posledným
vývojom monetárnej politiky v USA o historickom experimente,
ktorý má konečne rozhodnúť dlhodobý rozpor medzi dvoma ekonomickými teóriami:
„Guvernér americkej
centrálnej banky (FED) Ben S. Bernanke sa svojou politikou zaplavenia finančného
systému peniazmi postavil proti Miltonovi Friedmanovi na stranu Maynarda Keynesa.
Ak je minulosť užitočným
vodítkom, potom podľa Allana Meltzera, takáto snaha nakoniec povedie
k slzám. Inflácia „ bude vyššia ako
bola v sedemdesiatych rokoch“ hovorí Meltzer, ktorý je historikom
skúmajúcim FED a profesorom politickej ekonómie na Carnegie Mellon
University v Pistburgu. Na konci sedemdesiatych rokov rástli spotrebiteľské
ceny medziročne o 13,3 %.
Bernankeho stávka, že
najvyššia miera nezamestnanosti za posledných 25 rokov spolu s najväčším
objemom zaznamenaným objemom nevyužitej výrobnej kapacity budú tlačiť ceny dole je ako vystrihnutá z neskorej
teórie Britského ekonóma Keynesa. Ak sa však potvrdí výrok nositeľa Nobelovej
ceny za ekonómiu Miltona Fiedmana, že „ inflácia je vždy a všade monetárnym
fenoménom“ potom Bernanke, ktorý napumpoval expanziou súvahy FEDu do finančného
systému likviditu v objeme jedného bilióna amerických dolárov, bude musieť
bojovať s rastúcimi spotrebiteľskými cenami.“
Na vyvrátenie Keynesiánskej teórie, že proti
nevyužitým výrobným kapacitám treba bojovať tlačením peňazí, ktoré potom nemajú
inflačný efekt netreba ďalší experiment.
Takéto experimenty sa totiž
v histórii uskutočnili už mnoho krát. Vždy s rovnakým výsledkom. Jeden sa práve
skončil v Zimbabwe. Ako trefne
poznamenal na svojom blogu
Stefan Karlsson ani rádovo vyššie
voľné kapacity v Zimbabwe (60-80% nezamestnanosť, extrémne nízke využitie
výrobných kapacít iba na 20%) krajinu nezachránili pred 231 000 000 % infláciou.
