Vláda na svojom 153.
rokovaní schválila návrh na ratifikáciu 4 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce. Dohovory z rokov 1947,
1969,1971
a 1981
zdá sa ani napriek svojmu pokročilému veku nestrácajú na aktuálnosti. Ich
prípadná ratifikácia by síce nezmenila status quo, ale na druhej strane
zabetónovala dnešný stav na trhu práce.
Najproblematickejšou sa javí ratifikácia Dohovoru
Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o
uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú na základe
dohovoru č. 135 z roku 1971, ktorý privileguje členov odborov, čím sa stávajú
takmer nedotknuteľnými.
Medzinárodná zmluva má automaticky prednosť pred
zákonmi SR a schválené dohovory sú nevypovedateľné 10 rokov od ich
prijatia, pričom pri nevypovedaní v stanovenej lehote sa následne
automaticky predlžuje ich platnosť na ďalšie 10
ročné obdobie. Práve značná nemožnosť vypovedať zmluvu môže spôsobiť pri
pretrvávajúcej hospodárskej kríze problémy na trhu práce.Otázny je aj spôsob prijímania
zmlúv s tak rozsiahlymi dopadmi bez širšieho politického konsenzu elegantne
zabalených do 4 dohovorov, ktoré majú oveľa väčšiu šancu zostať nepovšimnuté
a nevyvolávať polemiku ako posledná novela Zákonníka práce. Vláda teda
zaviazala minimálne ďalšie 2 vlády svojimi názormi na základný faktor
konkurencieschopnosti krajín, trh práce, nemeniť tento stav.
Dohovory navyše predstavujú časovanú bombu, lebo
bývajú všeobecne formulované a často slúžia ako zástierka na zdôvodnenie
akýchkoľvek zvýhodnení pre odborárov. Napríklad znenie článku 1 dohovoru
z roku 1971:
Zástupcovia pracovníkov v podniku požívajú účinnú ochranu
pred akýmkoľvek skutkom, ktorý ich poškodzuje vrátane prepustenia z dôvodu ich
postavenia alebo činností ako zástupcov pracovníkov, alebo ich členstva v
odboroch, alebo účasti na odborárskej činnosti, ak konajú podľa platných
zákonov, kolektívnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých úprav,
bolo použité pri zdôvodnení návrhu zmeny Zákonníka
práce, aby sa ochranná lehota pred prepustením odborára po skončení výkonu
funkcie predĺžila zo 6 na 12 mesiacov.
