Nedávno zverejnená správa OECD
o vývoji HDP v najvyspelejších krajinách určite nie je tou, ktorá oznamuje
dno recesie, ktoré už dávnejšie vidia predstavitelia ECB
či FEDu.
Realita je taká, že všetky relevantné ekonomiky sa prepadávajú stále hlbšie
a od magickej hodnoty 0 percentného medziročného rastu HDP znamenajúceho
zastavenie poklesu sa za posledný kvartál ešte viac vzdialili.
Medziročný rast reálneho HDP
 |
Zdroj: OECD
Pesimizmus pri pohľade na čísla je na mieste aj kvôli
existencii rôznych ekonomických balíčkov v celkovom objeme stoviek miliárd
dolárov v USA
a krajinách
EÚ, ktoré sa už mali aspoň čiastočne prejaviť v prvom kvartáli, čím aktuálne čísla ešte vylepšili.
Viacero zástancov týchto stimulov pritom deklaruje nutnosť
iba ich veľmi krátkej existencie, pretože ide o nesystémové opatrenia
riešiace viac sociálne ako ekonomické problémy. Neustále nalievanie peňazí do
ekonomiky vytvorí iba ďalšie bubliny, ktoré majú čoraz kratšiu trvácnosť
a svedčia o hlbokých štrukturálnych problémoch, Riešením“ následkov
prasknutia jednej bubliny tak vlády spôsobujú nafukovanie ďalších.
Kríza zasiahla najhoršie
Japonsko, ktoré po
stratených 20 rokoch, keď vyskúšalo snáď všetky zlé riešenia na boj
s pretrvávajúcou stagnáciou. Umelo udržiavaný hospodársky rast si teraz vyberá svoju daň a namiesto rýchleho
riešenia problémov hneď pri ich vzniku ich odkladalo do budúcnosti keď sa
naakumulovali do gigantických rozmerov. Pritom sa zdá, že sa nedokázali poučiť
zo svojich vlastných chýb
a ekonomiku chcú opäť stimulovať verejnými peniazmi. Roky
premrhaného času a kapitálu Japonska by mali byť varovaním pred prijímaním
rovnakých opatrení v EÚ a USA.
Zdroj údajov: OECD
