Prinášame krátky prehľad argumentov proti aktívnemu nabádaniu
obyvateľstva k vyššej spotrebe.
Na začiatku stála
prehnaná spotreba
Kríza je aj výsledkom nadmernej spotreby, ktorá nebola krytá
príjmami alebo reálnymi úsporami. Šetrenie je prirodzený korekčný mechanizmus,
ktorý vracia ekonomiku do dlhodobo udržateľného stavu. Za rast životnej úrovne vďačíme
hlavne úsporám, ktoré financujú investície do čoraz efektívnejšej produkcie, a nie
spotrebe. Slovenská ekonomika pomáhala
neudržateľný dopyt nasýtiť, preto v súčasnosti musí dôjsť k jej
čiastočnej reštrukturalizácii tak, aby zodpovedala novým podmienkam na
zahraničných trhoch.
Je prečo šetriť
Na odloženie spotreby (šetrenie) existujú reálne dôvody. Stav slovenskej ekonomiky sa
v priebehu jedného roka dramaticky zhoršil. Hrubý domáci produkt (HDP)
v roku 2009 neporastie o 6,5 % ako očakávali vládne odhady ešte
v septembri 2008, ale naopak klesne o 6,2 %. Ide o rozdiel
v hodnote vyprodukovanej slovenskou ekonomikou vo výške takmer 9 mld. €. Rýchlo
rastie nezamestnanosť, medzi júnom 2008 a júnom 2009 prišlo o prácu
127 tisíc obyvateľov. Keďže zatiaľ
nevidno jasné známky zlepšenia na trhoch v Európskej únii je realistické
očakávať, že nezamestnanosť bude rásť aj v najbližších mesiacoch.
 |
Zdroj: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny
Šetrenie je aktívnym bojom
s následkami krízy
Pri rozhodovaní o tom, akú časť príjmu človek ušetrí
a akú spotrebuje hrajú dôležitú úlohu očakávania. Cieľom sporenia je
zabezpečiť požadovanú základnú mieru spotreby aj v prípade, že dôjde
k výpadku príjmov. Je preto racionálnou reakciou spotrebiteľa, že sa
v súčasnej situácii relatívne vysokého rizika straty zamestnania snaží
obmedziť spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná. Jednoducho si dnes nekúpi nový
televízor, aby mal zajtra z čoho zaplatiť nájom. Navyše zatiaľ nemožno
hovoriť o extrémnej reakcii zo strany domáceho spotrebiteľa. Podľa
posledných údajov v prvom štvrťroku 2009 klesol HDP medziročne o 5,6
%. Konečná spotreba domácností však klesla pomalšie, o 1,2 %.
Ani zvýšená domáca
spotreba slovenskú ekonomiku nezachráni
Slovensko je otvorená, exportne zameraná ekonomika (v roku
2008 Slovensko exportovalo tovary a služby v hodnote 83 % HDP). Jej
výkonosť vo významnej miere ovplyvňuje zahraničný dopyt daný ekonomickou
výkonnosťou našich najväčších obchodných partnerov (Nemecko, Česká
republika..). Práve prepad zahraničného dopytu po našich výrobkoch stojí za
prudkým poklesom výkonnosti Slovenskej ekonomiky. Ekonomická teória, ktorá
hovorí o stimulácii ekonomiky podporou spotreby predpokladá multiplikáciu
takto investovaného eura v ekonomike. V otvorených ekonomikách sa
však k tejto multiplikácii docháda často mimo územie štátu, v ktorom
k podpore spotreby došlo (spotrebiteľ nakúpi dovezený tovar).
Za poklesom
maloobchodného predaja je aj euro
Za poklesom maloobchodného predaja nie je iba zvýšená opatrnosť spotrebiteľov,
ale významným faktorom je silné euro, ktoré predražilo domáce produkty
a presmerovalo časť nákupov slovenských domácností do susedných krajín. Pokles
malobchodných tržieb korešponduje s oslabením mien okolitých krajín, čo
viedlo k zatraktívneniu tamojších cien pre Slovákov. Odhadovať objem
nákupov v zahraničí je problematické, ale je možné, že pri zahrnutí
spotreby v zahraničí reálne k výraznému poklesu spotreby slovenských
domácností nedošlo.
 |
 |
