1) Zdá
sa, že Vladimír Mojš pokles
zamestnanosti vplyvom rastu minimálnej mzdy nespochybňuje. Na obhajobu jej
zvyšovania mu však stačí,
že tento rast nebude dramatický: „Nemyslíme si, že by mohlo dôjsť k
dramatickému prepadu zamestnanosti pre zvýšenie minimálnej mzdy," povedal
viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
2) Emil Machyna zase
potvrdzuje, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa znevýhodňujú
zamestnávateľov:
„Ďalej bolo zámerom zákonodarcu rozširovaním záväznosti KZVS
na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zamestnávateľského zväzu, ktorý ju
uzatvoril, dosiahnuť, aby títo zamestnávatelia neboli zvýhodnení v konkurenčnom
prostredí tým, že ich zamestnanci by mali nižšie pracovnoprávne nároky, a z
toho dôvodu by títo zamestnávatelia mali nižšie náklady“
Znevýhodnenie teda odbory navrhujú riešiť, tak, že všetkých
zamestnávateľov budú znevýhodňovať rovnako. Navyše podľa možností najsilnejších
zamestnávateľov v odvetví. Čistý trh.
3) Bezhraničná spupnosť odborárov, ktorí nikoho reálne
nezamestnávajú, im umožní komentovať kolektívne vyjednávanie aj takýmto
spôsobom, opäť Emil
Machyna:
V otázke rozširovania KZVS ide o štandardný rozpor v
krajinách s trhovou ekonomikou, a to o rozpor medzi súkromným záujmom
(vlastnícke práva) a verejným záujmom (ochrana práv zamestnancov).
Zamestnávatelia povyšujú svoj súkromný záujem nad verejný, na ktorý nechcú
prihliadať.
Zamestnávatelia v minulom roku odviedli 2,1 mld. eur daní
len zo svojich ziskov (k tomu treba
pripočítať množstvo iných druhov daní, či poplatkov, ktoré inkasuje štát). Zvýšili priemerné mzdy o 8,1%. Rád by
som vedel, ako sumou podporujú verejný záujem odborári.
