Jeden
obyvateľ únie tak prispieva na jej chod sumou približne 17€. 6% zo 141,5
mld. eur by mala EÚ minúť na administratívu, v ktorej významný podiel
pripadá na mzdy zamestnancov.
38 000 zamestnancov inštitúcií Európskej
únie aktuálne požaduje rast platov
o 3,7%. Valorizáciu
platov navrhuje Európska komisia, podľa dostupných informácií na základe
rastu platov vo verejnej správe v ôsmich krajinách EÚ a na základe zmeny
indexu životných nákladov v Bruseli. Valorizácia je v porovnaní s aktuálnou
ročnou infláciou
0,5% iste štedrá, preto niet divu, že vzbudila nechuť v samotných
členských krajinách a 12 z nich sa rozhodlo zablokovať taký nárast
miezd. Štedré zvyšovanie miezd bije do očí aj s rastúcou (alebo vysokou)
nezamestnanosťou a v podstate absentujúcim reálnym rastom miezd. Za
valorizáciu svojich miezd sú však bruselskí úradníci bojovať aj štrajkom.
Pritom sa jedná o valorizáciu základných mesačných platov výške od € 2 556
do € 17 697. Zamestnanci Bruselu rozhodne nepatria medzi slabo platených,
majú ešte mnoho iných finančných výhod, napríklad dotované školy, či prídavky
na dieťa vo výške €350.
Odborári už odmietli návrh na 2% valorizáciu
a vopred neupresnené zvyšovanie v ďalších rokoch. Podľa dostupných
informácií sa
komisia chystá dať členské štáty za zablokovanie valorizácie Európskou
radou a nedodržanie dohodnutých pravidiel na Európsky súdny dvor. Prípadne
jednanie bude nanajvýš zaujímavé, však valorizácia miezd sa týka aj samotných
sudcov.
