Richard B. McKenzie v tomto
článku zdôvodňuje svoj názor, prečo zistenia behaviorálnej ekonómie
treba brať s väčším odstupom. Tá pomocou laboratórnych testov na
dobrovoľníkoch poukazuje na to, že ľudia sa často krát rozhodujú neefektívne (z
pohľadu maximalizácie, obyčajne finančných výnosov).
McKenzie, na základe vlastných skúseností s testami
vlastných študentov poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie v plnom
trhovom prostredí na vlastné náklady, nie v izolovaných laboratórnych
podmienkach, kde je strata a motivácie limitovaná len vkladom získaným od
testujúcich, je racionálnejšie, prípadne sa opakovaním vylepšuje
a interakcia študentov vedie k efektívnejším riešeniam:
„Ľudia, vrátane
ekonómov, sa nemôžu bezchybne rozhodovať kvôli ich mentálnym obmedzeniam. Ale
tento fakt neznamená, že trhy zlyhávajú. Naopak, trhy robia ďaleko viac ako len
zlepšujú alokáciu vzácnych zdrojov pri daných potrebách a možnostiach.
Trhy vyvolávajú v jednotlivých hráčoch potrebu správať sa racionálnejšie,
ako by sa inak správali, pretože musia za iracionálne správanie platiť vysokú
cenu. Preto, trhy umožňujú – nie, požadujú – aby ekonómovia predpokladali, že
ľudia sú racionálnejší, ako sa pravdepodobne podarí zmerať pri laboratórnych
testoch, ktoré eliminujú dôležité informácie, motivácie a trhové
pôsobenie.“
Na margo prudkého rastu záujmu o laboratórne
testy ľudského rozhodovania vtipne poznamenáva:
„Behavioralisti
odhalili toľko predpojatostí pri rozhodovaní a chýb vedúcich k toľkým
zdokumentovaným „iracionalitám“ u nimi sledovaných ľudských subjektov, až
by sa jeden divil, prečo veria, že oni sami sú schopní písať racionálne o
ľudskej iracionalite.“
