Taliansky
eurokomisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani navrhol, aby bola
zahraničná dovolenka zaradená medzi ľudské práva. Právo na ňu by mali mať ľudia
nad 65 rokov, mladí vo veku 18-25 rokov a chudobné rodiny.
Samotná predstava, že ľudia budú dovolenkovať pri mori,
načerpávať novú energiu a spoznávať cudzie krajiny je fajn. Takýto stav však
umožní až dostatočný nárast prosperity spoločnosti. Tá je nutnou podmienkou
nárastu spotrebných výdavkov, vrátane tých na dovolenku v zahraničí
a nie naopak. O nebezpečnej zámene kauzality bohatstva spoločnosti
a výškou životnej úrovne sme písali v tomto
komentári.
Problém je, že so vznikom takéhoto práva pre niekoho automaticky
vzniká niekomu inému aj povinnosť ho financovať. V tomto konkrétnom
prípade to zaplatí pracujúci občan EÚ. Z cudzieho sa rozdáva ľahko.
Pochybnosti, či Tajanimu ide v konečnom dôsledku aspoň
o dovolenkovanie chudobných ľudí, aj keď z peňazí EU, však naštrbil
fakt, že v počiatočnej fáze by mali obyvatelia severnej Európy cestovať do
južnej Európy. Vzhľadom na talianske občianstvo Tajaniho a vysoké
zadlženie Talianska ale aj ostatných juhoeurópskych
krajín vyvstáva otázka, či Taliansko nechce za peniaze všetkých krajín
motivovať Európanov míňať peniaze práve u nich.
Navyše je skutočne udivujúce, aké rôzne práva sú schopní v záujme
presadenia svojich cieľov politici vymyslieť. Časom sa možno dočkáme, že právo
na dovolenku či širokopásmový
internet budú nasledovať aj práva na vlastnenie auta, či cestovanie
do vesmíru.
