Ďalšia skúsenosť ekonómov potvrdila jednoduchú pravdu,
že zasahovanie do správania jednotlivcov nevedie vždy k rovnakým výsledkom
a teda, že aj libertariánsky
paternalizmus, ktorý nevyžaduje priamo prerozdeľovanie bohatstva, nie je
lacným a jednoduchým riešením.
Americkí ekonómovia v tejto štúdii porovnávali
efekty pošťuchovania (feedback nudges, viac Thaler
a Sustein 2008, kritika napríklad v Klein) v záujme
znižovania spotreby energií domácností. Energetické spoločnosti sa snažili
spotrebiteľov pomocou poskytovania spätných informácií, t.j. podrobného popisu ich vlastnej spotreby, ale
hlavne porovnávaním s okolitými domácnosťami, primäť k nižšej
spotrebe elektriny. Časť spotrebiteľov reagovala úspornými opatreniami
v rozsahu 3-6%, časť nie, a niektorí dokonca spotrebu zvýšili. Vedci
tvrdia, že jedným z možných vysvetlení je príslušnosť k politickej
ideológii. Kým demokrati (v našom vnímaní skôr ľavicovo orientovaní)
reagovali na dodávané informácie a spoločenský tlak porovnávania sa
znižovaním spotreby, republikáni (skôr pravicoví) tak robili v omnoho
menšej miere a v niektorých prípadoch svoju spotrebu dokonca zvýšili.
Autori sú v možných vysvetleniach tohto rozdielu opatrní.
V prípade republikánov môže ísť o rozhodnutie, že „ak ich minulá spotreba
bola nižšia ako v domácnostiach v okolí, tak nie je dôvod na ďalšie
šetrenie“, naopak existuje priestor na zvyšovanie spotreby. Na rozdiel od
demokratov, ktorí „chcú byť dobrými svetoobčanmi, a trpia, keď zistia, že
oni sú sami súčasťou problému.“
Záverom štúdie je zistenie, že politika pošťuchovania musí
byť sofistikovanejšia, pretože nie je jedno, kto pošťuch dostane. Rovnako
zdôrazňujú, že výsledky hodnotili v Kalifornii, kde je vyššia prevaha
demokratických voličov, a demokrati sa môžu správať inak v iných
regiónoch, kde je situácia opačná.
Via: VOX
