Verejné financie
Pochvala expertov premiérovi Ficovi za ekonomické opatrenia: Najlepšie prijaté opatrenia sú tie, čo neprijal
Radovan Ďurana, INESS:
„Také opatrenie sa hľadá veľmi ťažko. Mohli by sme sem zaradiť opäť opatrenia, ktoré vláda nezaradila do konsolidačného balíka, ako ďalšie zníženie odvodu do II. piliera alebo zvyšovanie daní z nehnuteľností, ale tieto môžu ľahko prísť na pretras o rok.“
„Azda zníženie výdavkov na dávky v nezamestnanosti.“
„Zmena v dávke v nezamestnanosti by mohla priniesť obmedzenie platených sabaticalov, ale ani toto opatrenie nie je ideálne. Ďaleko užitočnejšie by bolo zrušiť nárok na túto dávku úplne v prípade dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru.“
Celý článok zo dňa 29.12.2025 si môžete prečítať na Hlavnydennik, tu.
Graf roka Radovana Ďuranu: Žijeme si ako Dáni?
Radovan Ďurana, INESS:
„Štátne výdavky od posledného predcovidového roku neuveriteľne narástli. Nerástli len absolútne, čo do značnej miery ovplyvňuje inflácia, ale aj ako podiel ekonomiky.
Kým v roku 2019 štát prerozdeľoval 40,6 percenta výkonu ekonomiky, v tomto roku to bude podľa prognózy Európskej komisie už 49,1 percenta, ukazuje Graf roka. Slovensko tak zaznamenalo druhý najvyšší skok v celej EÚ, len Poľsko so svojimi obrovskými obrannými výdavkami malo väčší nárast.
Dostali sme sa tak do situácie, keď štát prerozdeľuje rovnako veľa zdrojov ako Dánsko a len o trochu menej ako Švédsko. Znamená to, že sme dosiahli škandinávsky štandard sociálneho štátu?“
…
Celý komentár zo dňa 31.12.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Najzaujímavejšie grafy roku 2025 podľa odborníkov
Radovan Ďurana, INESS:
„Ak by sme mali vybrať jeden komplexný indikátor, v ktorom sme dosiahli za ostatných takmer dvadsať rokov jednoznačne najväčšiu zmenu oproti všetkým ostatným krajinám EÚ, tak je to veľkosť štátu. Ide o podiel verejných výdavkov na HDP, ktorý sa medzi rokmi 2007 až 2024 na Slovensku zvýšil o 11,6 percentného bodu (z 35,9 na 47,5), ukazuje Graf roka. V Česku sa verejné výdavky v pomere k HDP zvýšili len nepatrne na 42,9 percenta a v Poľsku stúpli o 6,6 percentného bodu na 49,4 percenta. V Maďarsku sa veľkosť štátu dokonca mierne znížila. Najdôležitejším zdrojom krytia rastu verejných výdavkov sú, samozrejme, dane a odvody (a okrem nich ešte deficit), takže nie je prekvapujúce, že Slovensko má nielen najvyšší rast veľkosti štátu zo všetkých krajín EÚ, ale aj najvyšší rast daňovo-odvodového zaťaženia (meraného ako podiel príjmov z daní a odvodov na HDP). To vzrástlo medzi rokmi 2007 až 2024 na Slovensku o 6,5 percentného bodu na 35,9 percenta, kým v Poľsku o 2,1 bodu na 37,6 percenta.”
…
Denník N (31.12.2025)
Zdražovanie v roku 2026. Čo všetko pôjde hore a prečo to pocítime všetci
Radovan Ďurana, INESS:
„Slovensko už dlhšie rieši konsolidáciu najmä cez dane a odvody. To síce krátkodobo zlepší čísla v rozpočte, no zároveň to brzdí ekonomický rast a oslabuje motiváciu pracovať či podnikať.“
„pri veľmi nízkych príjmoch sa môže stať, že živnostník zaplatí na daniach a odvodoch takmer celý svoj zárobok. Priemerný živnostník si priplatí približne 80 eur mesačne, čo v priebehu roka znamená takmer 1 000 eur navyše. Celkovo chce štát od živnostníkov vybrať o viac než 200 miliónov eur viac než doteraz.“
Celý komentár zo dňa 1.1.2026 si môžete prečítať na Lepsiden, tu.
Väčšina dávok sa zvyšuje zo zákona…
Radovan Ďurana, INESS:
„Na Slovensku nemáme nízke dane ani odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v sociálnych dávkach.“
Celý článok zo dňa 2.1.2026 si môžete prečítať na Plus jeden deň, tu.
Ekonomika
Ekonómovia: Slovensko má potenciál rásť oveľa rýchlejšie. Prečo zaostávame za Poľskom a Českom?
Radovan Ďurana, INESS:
„Rast 0,8 percenta je skoro nerast. Slovenská ekonomika by vzhľadom na svoj potenciál mala rásť rýchlejšie.“
„Slovensko bude mať po zvýšení odvodov druhé najvyššie odvodové zaťaženie v Európe. To znižuje životnú úroveň a môže viesť k odchodu ľudí do zahraničia.“
„Miera plytvania a neefektívnosti sa neznížila. Výdavky štátu rastú a deficit sa len symbolicky znižuje.“
„Budeme musieť zostať štíhli nasledujúcich 20 rokov.“
„Vláda má vytvoriť podmienky, aby kapitál chcel investovať a ľudia chceli pracovať. Ekonomický rast potom príde.“
Celý článok zo dňa 29.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Slovenská ekonomika stagnuje a výstavba diaľnic jej už nepomôže
Radovan Ďurana, INESS:
„Postaviť diaľnicu pre 10-tisíc áut denne (ako sa to deje v niektorých prípadoch aj dnes) sa prejaví v hospodárskom raste len dočasne, počas výstavby. Na zvýšenie hospodárskej produktivity potrebuje ekonomika výrazne viac súkromných investícií a kvalitnejší ľudský kapitál a jeho zapojenie.“
Celý článok zo dňa 31.12.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Zdravotníctvo
Nová poradenská linka pri neakútnych problémoch
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenské zdravotníctvo musí uvažovať o tom, ako čo najviac rozvrstviť tie kompetencie, aby menej akútne prípady aj v prípade telefonických hovorov riešili linky, ktoré nebudú potom zaneprázdnené v prípade akútnych. Samozrejme, ale veľký otáznik je, ako sa toto podarí aplikovať do praxe.“
Rádio Slovensko (29.12.2025)
Od nového roka pomôže ľuďom pri neakútnych zdravotných problémoch nová poradenská linka
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenské zdravotníctvo musí uvažovať o tom, ako čo najviac rozvrstviť tie kompetencie. Samozrejme, veľký otáznik je, ako sa toto podarí aplikovať do praxe.“
Celý článok zo dňa 29.12.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.
Rok 2025 v slovenskom zdravotníctve: lekárom okresali pracovný čas, pacienti dostanú novú linku pomoci
Martin Vlachynský, INESS:
„Zverejnené informácie obsahujú jeden zaujímavý detail – liek na výnimku, ktorý by predĺžil život o 30 percent, by mal byť automaticky preplácaný. Otázne však je, koľko takýchto prípadov sa v reálnej praxi vôbec objaví. Väčšina nových liekov totiž predlžuje život len o niekoľko mesiacov, a ak by bol účinok až taký výrazný, skôr by išlo o kandidáta na štandardné zaradenie do kategorizácie. Preto nie je celkom jasné, aký má toto opatrenie zmysel – snáď len ten, že umožní preskočiť niekoľkomesačný proces kategorizácie.“
„Ak verejný systém začne v plnej miere preplácať aj lieky, ktorých účinnosť ešte nie je dostatočne preukázaná – a toto riziko je vysoké –, zníži sa celková efektivita systému. Prostriedky použité na tento účel potom nebude možné využiť inde, napríklad v ambulantnom sektore.“
Celý článok zo dňa 31.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Nová tiesňová linka 116 117
Martin Vlachynský, INESS:
„Aj verejný sektor by mal trošku experimentovať s rôznymi prístupmi, za mňa je dôležité, aby tento experiment mal stanovené jasné dlhodobé parametre, ktoré chce dosiahnuť. V tomto prípade nimi asi budú najmä odtrženie záchrannej zdravotnej služby, prípadne zníženie jej zneužívania.“
STV1 (3.1.2026)
Má odľahčiť tiesňovú linku: Na Slovensku od nového roka pribudla nová linka, názory na jej prospešnosť sú rôzne
Martin Vlachynský, INESS:
„Aj verejný sektor by mal trošku experimentovať s rôznymi prístupmi. Za mňa je dôležité, aby tento experiment mal stanovené jasné dlhodobé parametre, ktoré chce dosiahnuť. V tomto prípade asi nimi budú najmä odľahčenie ZZS, prípadne zníženie jej zneužívania.“
„Je dôležité z projektu získať spätnú väzbu a dáta a po roku až dvoch ho vyhodnotiť.“
Celý článok zo dňa 4.1.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Investovanie
Finančná sloboda – ako ju dosiahnuť aj na Slovensku
INESS:
„Najlepšou poistkou proti finančnej neistote je kombinácia núdzovej rezervy, investovania a pasívneho príjmu.“
„Finančná sloboda nie je cieľ pre elitu, ale výsledok disciplíny a dlhodobého plánovania.“
Celý článok zo dňa 29.12.2025 si môžete prečítať na Ifinancie, tu.
Dôchodky
Sporenie na dôchodok – kedy začať a ako na to v roku 2026
INESS:
„Najsilnejšou zbraňou pri dôchodkovom investovaní nie sú peniaze, ale čas. Ten rozhoduje o tom, ako veľké bude vaše finančné vankúšové zabezpečenie v starobe.“
Celý článok zo dňa 29.12.2025 si môžete prečítať na Ifinancie, tu.
Školstvo
Slovensku chýba tritisíc učiteľov, hoci počet absolventov zostáva stabilný. Problém je inde, hovorí expert
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Učitelia majú na Slovensku rovnaké platy bez ohľadu na to, v ktorom regióne pracujú.“
Celý článok zo dňa 30.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Dane
Slovensko: Čo nás čaká v roku 2026?
Radovan Ďurana, INESS:
„Výsledkom bude, že priemerný jednotlivec bude mať ročne o skoro 300 EUR menej k dispozícii, ale rodina s dvoma deťmi až takmer o 800 EUR ročne bude mať menej v peňaženke.“
TV JOJ (1.1.2026)
Konsolidácia, inflácia a obchodné vojny: Čo čaká naše peňaženky v roku 2026?
Radovan Ďurana, INESS:
„Priemerne bude mať jednotlivec ročne skoro o 300 eur menej k dispozícii, ale rodina s dvomi deťmi bude mať až o takmer 800 eur menej v peňaženke.“
Celý článok zo dňa 2.1.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Ako efektívne škrtať? (názor Radovana Ďuranu)
Radovan Ďurana, INESS:
„Tretí konsolidačný balík sa spolieha hlavne na zvyšovanie daní a odvodov, ale symbolicky do neho vláda pripojila aj úspory. Už zľudovela fráza „šetrenie na štáte“, ktorá je síce nepresná, ale azda si pod ňou väčšina ľudí predstavuje to isté. Hlavnou položkou tohto šetrenia by malo byť znižovanie výdavkov na mzdy. Nuž, na úrovni verejnej správy k žiadnemu šetreniu nedochádza. Je to najmä kvôli zvyšovaniu platov zdravotníkov a učiteľov, vďaka čomu platy porastú o takmer miliardu eur, aby dosiahli hranicu 16 mld. eur ročne. V rámci samotného štátneho rozpočtu má ale dôjsť k poklesu výdavkov na mzdy o 1 %. Udiať sa tak má najmä vďaka nulovej valorizácii väčšiny zamestnancov platených vládou, ale aj vďaka škrtaniu pracovných miest. Nezvyšovať mzdy je adekvátne, ak vezmeme do úvahy veľkosť deficitu a výrazný rozdiel v priemernej mzde zamestnanca súkromného a verejného sektora. Ale zároveň to nie je trvalé opatrenie – hasiči, policajti, ale aj ostatní zamestnanci si budú dorovnanie platov pýtať najneskôr vo volebnom roku.“
…
Celý komentár zo dňa 2.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu, alebo na INESS, tu.
