Zakopol som o novoročný príhovor prezidenta, kde práve kládol rečnícku otázku „či vláda našla ten najlepší spôsob ozdravovania ekonomiky, ak je potrebné neustále hľadať nové a nové šetriace kroky?“
Zarazilo ma to. O akých šetriacich krokoch prezident hovorí? Chcel snáď povedať, že vláda ich hľadá a hľadá, ale nenachádza? Veď šetriacich krokov bolo za posledné roky minimum. Napadá mi zmena daňového bonusu, ktorá však bola čiastočne legislatívne upravená ešte minulou vládou. Druhým šetrením bolo zrušenie rodičovského dôchodku, ktorý existoval len dva roky.
V konsolidačných balíčkoch je napočítané „šetrenie“ na úrovni verejnej správy za ďalšie stovky miliónov eur, praktická realizácia je však otázna. Buď sa bude šetriť účtovne, teda odkladaním kapitálových investícií na neskôr. Alebo sa šetriť nebude, veď v planých sľuboch o zefektívňovaní je verejná správa majster.
V realite sme sa v konsolidačných balíčkoch dočkali hlavne zvyšovania daní, nie „šetriacich krokov“. Zvýšenú DPH, dane z príjmov fyzických aj právnických osôb, znovuzavedenie dane zo straty, zvýšenie odvodov, zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov, diaľničnej známky či zavedenie dane z cukru – to si pamätáme všetci. Špeciality ako zvýšená daň z poistenia, z kolektívneho investovania, rozšírenie osobitného odvodu, vyššiu daň z tabaku, či bizarnosť v podobe dane zo štrku – to ste možno ani nezachytili.
Ako je možné, že dane rastú ako huby po rádioaktívnom daždi a napriek tomu “rast dlhu naďalej zostáva na neudržateľnej rastovej trajektórii,” ako konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť?
Odpoveď je úplne v protiklade s politickými tvrdeniami: pretože sa nešetrí, ale rozhadzuje.
Štátne výdavky od posledného predcovidového roku neuveriteľne narástli. Nerástli len absolútne, čo do značnej miery ovplyvňuje inflácia, ale aj ako podiel na ekonomike. Kým v roku 2019 z každých 100 eur minutých v slovenskej ekonomike minul štát necelých 41 eur, v roku 2025 na štát pripadalo už viac ako 49 eur. Dostali sme sa tak do situácie, keď náš štát prerozdeľuje rovnako veľa zdrojov ako Dánsko a len o trochu menej ako Švédsko.
Po Poľsku to bol druhý najväčší nárast výdavkov v EÚ. Poľskí daňovníci len za rok 2025 videli 250 kilometrov hotových diaľnic, novú varšavskú stanicu, alebo masívnu modernizáciu armády.
Šetrenie ešte len príde. Možno nie tento rok, možno ani o dva. No čím neskôr príde, tým väčší šok to bude.
