Investovanie
Koniec éry „bohatnutia z tehly“? Známy analytik varuje pred vyčerpanou kreditkou domácností
Juraj Karpiš, INESS:
„Úspech realitného trhu v bývalom Československu za posledné dve desaťročia súvisel najmä s faktormi, ktoré už dnes neexistujú alebo sú na svojom limite. Túto pomyselnú kreditnú kartu sme už ako spoločnosť úplne vyčerpali. Priestor na ďalší masívny nárast dlhu teda prakticky neexistuje.“
„Investovanie do nehnuteľností v skutočnosti považujem za kariérne rozhodnutie. Nehnuteľnosti automaticky nemusia byť správnou odpoveďou na tento problém. Tou môžu byť akcie, zlato alebo vlastné podnikanie v úplne iných segmentoch.“
„Pokiaľ stojíme pred voľbou medzi svetovými akciami a českými či slovenskými nehnuteľnosťami, vôbec by som neváhal. V tomto súboji regionálne nehnuteľnosti nevyhrajú.“
Celý článok zo dňa 2.3.2026 si môžete prečítať na Forbes, tu.
7. Striebro nie je zlato
Juraj Karpiš, INESS:
„Môj známy sa rozhodol dať milión eur aj do zlata. Na prenos tejto časti majetku mu stačil kufor s nosnosťou 20 kíl. Na prevoz striebra v rovnakej hodnote by potreboval sťahovákov. Striebro má nižšiu cenu na uncu, preto sa rovnaká hodnota dá schovať dnes do približne 80x väčšieho množstva tohto kovu. Povedané inak, striebro má nízku hustotu hodnoty. Hovorí sa, že striebro je zlato pre chudobných. Striebro však nie je len lacnejším zlatom. Napriek podobnej monetárnej histórii si treba dať pozor na dôležité rozdiely v týchto dvoch kovoch. Na rozdiel od zlata na striebro niektoré krajiny uvalili daň z pridanej hodnoty. DPH nákup a predaj týchto starodávnych peňazí predražuje. Trh so striebrom je výrazne menší než ten so zlatom, a preto je tam menšia likvidita. Striebro sa ťažšie nakupuje a predáva, prirážka na produktoch z investičného striebra je zvyčajne vyššia než pri zlatých produktoch. Kým kilový zlatý ingot máva prirážku 1 – 2 % nad spotovou cenou, pri strieborných zliatkoch to býva 3 – 5 %.“
…
Celý komentár zo dňa 6.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.
Podnikanie a regulácie
Doktor Jekyll a pán Hyde digitálnych sietí
Martin Vlachynský, INESS:
„Poznáte DSA, DMA, DGA, DA, AIA, CRA, DORA, DNA…? Nie? Nedivím sa. Bez ťaháku nepoznám väčšinu ani ja, čo sa venujem témam regulácií a konkurencieschopnosti denne. Sú to skratky existujúcich alebo chystaných európskych regulácií týkajúcich sa „digitálnych“ záležitostí. A to som určite nevymenoval všetky. V prípade európskych regulácií môže platiť, že sú ako Jekyll a Hyde: niečo zjednodušujú a niečo komplikujú. Európska únia je stále skôr 27 podobných trhov než jeden veľký. Niektoré európske regulácie sa snažia odbúrať bariéry medzi týmito 27 trhmi. No neraz majú tendenciu toho viac pokaziť ako vylepšiť. Vezmime si poslednú vymenovanú skratku, DNA – Digital Networks Act. Je to čerstvý kus legislatívy, ktorý sa začal formálne rodiť ešte len minulé leto, ale patrí medzi vlajkové lode EÚ. Jeho krstnými otcami sú páni Draghi a Letta. Presnejšie, ich dve správy o konkurencieschopnosti EÚ, ktoré v roku 2024 zatriasli Európou. Minimálne od toho momentu je aparát EÚ v stave jemnej – a plne oprávnenej – paniky, že kontinentu uteká globálny technologický vlak.“
…
Viac informácií zo dňa 2.3.2026 si môžete pozrieť na Hospodárske noviny, tu.
Predvídateľnosť daní je kľúčová pre trh
Radovan Ďurana, INESS:
„Tam, kde sú vysoké spotrebné dane, tak tam vzniká veľký priestor na vysoký zisk pri nelegálnej produkcii. Keď si zoberieme, že tie náklady na výroby cigariet sú pomerne nízke, samotná krabička bez ceny, bez spotrebnej dane a bez DPH z tejto spotrebnej dane, tak to je zhruba 1 eur, ktoré si ešte rozdelia medzi sebou výrobcovia, distribútori, maloobchodníci, takže ten zvyšok, tá veľká časť tej ceny krabičky, tak tá môže byť potenciálnym ziskom každého nelegálneho producenta.“
„No, ak sa pozrieme na tie objemy a na tie investície, ktoré sú nevyhnutné na to, aby tieto objemy boli vyrábané v týchto nelegálnych výrobniach, tak to už vyžaduje organizáciu a vyžaduje to vlastne veľké vstupné investície. A zase platí na druhú stranu, ako kto vie na takejto produkcii zarobiť milióny eur, tak je ochotný do toho státisíce až milióny eur investovať.“
…
RTVS :24 (5.3.2026)
Podnikatelia nehrajú divadielko a preto majú problém
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Superschopnosťou Homo sapiens je spolupráca. Naše prirodzené prostredie, na ktoré sme evolučne adaptovaní, nie je nejaká konkrétna klíma ani typ vegetačného pásma, ale predovšetkým sociálne prostredie ostatných ľudí – tých, s ktorými sme spolu chodili na lov, delili sa o korisť, stavali prístrešky, udržiavali oheň či vyrábali nástroje. Práve vďaka tejto každodennej, intenzívnej spolupráci sa napokon každému dostalo toľko, koľko potrebovalna prežitie.
Sme spolupráci až takí dobrí, že to zmiatlo prvých výskumníkov prirodzených spoločenstiev. Pozorovali, ako členovia kmeňov nezištne pomáhajú blízkym, ochotne sa zapájajú do spoločného úsilia a vôbec sa nepýtajú „čo z toho budem mať ja“. Začali tak vznikať texty o „vznešených divochoch“, ktorí vraj žili v „primitívnom komunizme“, kde „každý pracuje podľa svojich schopností a dostáva podľa svojich potrieb“.“
…
Celý komentár zo dňa 7.3.2026 si môžete prečítať na Tyzden, tu, alebo na INESS, tu.
Zdravotníctvo
Kríza pracovnej sily naberá tempo: Toto číslo po 60-ke šokuje
Martin Vlachynský, INESS:
„Aj pri priaznivom vývoji porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na taký skok nemusia mať pripravený priestor.“
Celý článok zo dňa 2.3.2026 si môžete prečítať na Kryptomagazin, tu.
Deficit dnes, účet zajtra: Kto zaplatí miliardové dlhy?
Martin Vlachynský, INESS:
„V normálnom prostredí by viedol k úpadku a likvidácii firmy. V prostredí štátnych nemocníc sa takému finále zabraňuje pravidelným oddlžovaním z verejných zdrojov. Ale to je nesystémové riešenie – vedie k neistote ako na strane nemocníc, tak na strane veriteľov (najmä dodávateľov), je rozpočtovo nákladné a zároveň vytvára pokrivené prostredie v sektore, pretože iné subjekty nemajú výhodu v podobe peňaženky daňového poplatníka.“
„Platí, že kapitálový dlh dnes je finančný dlh zajtra.“
„Napríklad miesto nepríjemného boja s lokálnymi odbormi odsúhlasí zvýšenie miezd nad rámec zákona, pretože vie, že mu to štát aj tak skôr či neskôr preplatí. Pre politikov je to zase cesta, ako sa vyhnúť nepríjemným a nepopulárnym reformám.“
…
Medicína (3.3.2026)
Lekárne v menších oblastiach skôr či neskôr zaniknú
Martin Vlachynský, INESS:
„Tak, aby tam boli lieky, kde je takmer nemožné sa nejakým spôsobom predávkovať. Kde je takmer nemožné ich zneužiť, povedzme, na výrobu drog a pod. Zároveň je možné tam aplikovať obmedzenia napr., aby si to nemohli kúpiť ľudia pod 18 rokov.“
Rádio Slovensko (3.3.2026)
Kto zarába na slovenskom zdravotníctve
Martin Vlachynský, INESS:
„Ambulantný sektor je špecifický tým, že vo väčšine prípadov ide o jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorých si vlastník lekár často nevypláca trhovú mzdu, ale kombináciu nižšej mzdy a dividend. To následne skresľuje účtovné ukazovatele, keďže mzda je nákladová položka výrazne ovplyvňujúca maržu.“
„Marža štyri percentá sa pohybuje v zdravom pásme na bežnú prevádzku. Ak si však zarátame značný investičný dlh, vedel by som si pre sektor predstaviť aj vyššie číslo, keďže zisk je zdrojom investícií.“
„Problematika štátnych nemocníc si vyžaduje komplexné riešenie od transformácie, doplnenia kapitálu, zosieťovania, zmeny riadenia na strane štátu až po zrušenie mzdového automatu.“
Celý článok zo dňa 5.3.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
Mohli vyšetrovať, stoja nevyužité. Nemocnica nakúpila röntgeny za stovky tisíc a odložila ich
Martin Vlachynský, INESS:
„Tento prípad RTG vyčnieva, ale keby sa spravil benchmark v jednotlivých nemocniciach, ako intenzívne sa (ne)využíva drahá infraštruktúra (roboty, MR atď – koľko hodín denne sú v akcii), videli by sme medzi nemocnicami obrovské rozdiely.“
„Predpokladám tiež, že je tam nejaká záručná doba, ktorá inštaláciou a otestovaním plynie. Kapitál, ktorý bol využitý na nákup prístroja, mohol dva roky ‚pracovať‘ – ošetrovať pacientov – inde.“
„Investuje a rekonštruuje sa podľa toho, kde sú aké eurofondové výzvy a komu sa podarí presvedčiť ministerstvo uvoľniť kapitálové platby, nie podľa toho, kde bude mať investícia najvyššiu návratnosť.“
„Jeden zo spôsobov, ktorý mal pomôcť odstrániť takéto fungovanie, bola transformácia nemocníc, ktorá sa však nakoniec neuskutočnila.“
Celý článok zo dňa 6.3.2026 si môžete prečítať na SME, tu.
Dlhé čakacie lehoty k lekárovi
Martin Vlachynský, INESS:
„Výsledkom tohto prieskumu bolo, že 11 % z tých, ktorí potrebovali za posledných 12 mesiacov termín u lekára, tento termín do momentu prieskumu ešte nezískali. Čiže zhruba každý desiaty človek.“
STV1 (8.3.2026)
Minimálna mzda
Minimálna mzda sa priblíži k tisícke, výhrady majú obaja kľúčoví hráči. Odborník varuje, že časy sa zmenili
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V prostredí rastu dokázali firmy vyššie náklady absorbovať. Tento vývoj sa však začína meniť a podporuje ho aj vládne zvyšovanie daní a vysoké ceny energií.“
„Napríklad v okrese Rimavská Sobota pribudlo približne 1 600 uchádzačov o zamestnanie a v okrese Revúca takmer 1 000. V takejto situácii pokračovať v ďalšom automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy považujem za rizikové.“
„Rast minimálnej mzdy tak výrazne prevyšuje rast priemernej aj cenovej hladiny, čo vytvára dodatočný tlak na trh práce, najmä v regiónoch s nižšou produktivitou.“
Celý článok zo dňa 3.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Verejné financie
Komentár týždňa
Radovan Ďurana, INESS:
„Už je to 15 rokov, odkedy Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond spustili záchranu Grécka. Zvyšovanie dôchodkov, vysoké platy verejných zamestnancov, podvody, či obchádzanie platenia daní spôsobili, že Gréci skončili na dlhu 175 % HDP. Nikto im už nechcel požičať, musela prísť záchrana. Záchrana s podmienkami a silným tlakom na zníženie deficitu.
Minulý rok aj rok predtým hospodáril grécky štát s rozpočtovým prebytkom. Dokázali dokonca zaplatiť aj časť úrokov z dlhu, ktorý je ešte stále gigantický (147 % HDP). Ako sa to Grékom podarilo? Zoškrtali sociálne transfery, znížili dôchodky aj mzdy verejných zamestnancov. Ani to nestačilo. Škrtať museli aj v zdravotníctve, aby celkové výdavky štátu v eurách klesli o štvrtinu.“
…
Plus jeden deň (4.3.2026)
Analytik Ďurana: Dekarbonizácia ani výdavky na obranu nie sú príčinou slovenského deficitu (Rozhovor)
Radovan Ďurana, INESS:
„Myslím si, že aktuálna situácia v Európe vytvára nejaké prekážky dekarbonizácii, pretože ak Nemecko tri roky po sebe ekonomicky nerastie, tak potom tie dodatočné zdroje, ktoré potrebujeme, aby vznikali na dekarbonizáciu, chýbajú. … Pretože to je v zásade najväčší problém európskej ekonomiky, kde je cena elektriny 2,5-krát vyššia ako v Spojených štátoch amerických, plyn je možno trikrát drahší, a potom chýba tá konkurenčná výhoda v celosvetovom súperení.“
„To, že Slovensko má teraz obrovský deficit, nie je spôsobené dekarbonizáciou ani vysokými výdavkami do obrany, ale je to spôsobené neefektívnou politikou v oblasti sociálnych transferov a manažmentu verejnej správy, ktorá má príliš veľký počet zamestnancov, a neefektívneho manažmentu zdravotníckeho sektora alebo financovania zdravotníckej starostlivosti.“
Celý článok zo dňa 5.3.2026 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.
Inovácie
Technológia sa kúpiť dá. Zmena nie
INESS:
„Osvojovanie si nových technológií sa často chápe ako technická úloha. Vyberie sa riešenie, schváli rozpočet, spustí pilot. Ak neprinesie očakávaný efekt, vina sa hľadá v nástroji. Menej často v spôsobe práce. Pritom práve tam sa rozhoduje o úspechu či neúspechu každej technologickej zmeny.“
„Technológia sama osebe konkurencieschopnosť nezvyšuje. Zvyšuje ju až schopnosť organizácie zmeniť spôsob práce rýchlejšie, než si na novú technológiu zvyknú jednotlivci. A kým na Slovensku nebudeme riadiť osvojenie ako sociálnu zmenu, nie ako IT projekt, budeme mať moderné nástroje – a staré výsledky.“
Hospodárske noviny (5.3.2026)
Demografia
Pracovnej sily ubúda, na dôchodky nemá kto robiť: Kto sa postará o slovenských seniorov?
Martin Vlachynský, INESS:
„V roku 2024 sa na Slovensku narodilo najmenej detí v histórii meraní za posledných 100 rokov. Bez ohľadu na to, čo sa teraz udeje, aj keby má každá žena tri deti, najbližších dvadsať rokov to nebude nič znamenať. Starnutie bude pokračovať. Mediánový vek na Slovensku je dnes 43 rokov. V rámci Európy je starnutie populácie na Slovensku jedno z najrýchlejších.“
„Dnes máme na 10 ekonomicky aktívnych ľudí troch dôchodcov. V roku 2050, čo nie je až tak ďaleko, to bude 5 dôchodcov na 10 ľudí. Čiže to zaťaženie narastie zhruba o 40%. A to už je niečo, čo je dané, aj keby popadali deti z neba, ony nestihnú dorásť do toho roku 2050.”
Celý článok zo dňa 6.3.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Populácia na Slovensku starne
Martin Vlachynský, INESS:
„V rámci Európy 1 z najrýchlejších, tzn. my sme síce začali niekde na priemere alebo ak tu vidíme 20 rokov dozadu až pod priemerom, no veľmi rýchlo sme ten priemerný európsky vek dobehli a začíname ho pomaličky predbiehať.“
„V roku 2050 tu bude 5 dôchodcov na 10 ľudí, čiže to zaťaženie narastie zhruba o 40 %.“
STV1 (7.3.2026)
Pracovný trh a zdravotníctvo nestíhajú reagovať na starnutie populácie. Do riešenia sa musia zapojiť aj zamestnávatelia
Martin Vlachynský, INESS:
„V rámci Európy ide o jedno z najrýchlejších. To znamená, že sme síce začali niekde na priemere, alebo ak cúvneme 20 rokov dozadu až pod priemerom, ale veľmi rýchlo sme priemerný európsky vek dobehli a začíname ho pomaličky predbiehať.“
„V roku 2050 to bude päť dôchodcov na desať ľudí. Čiže to zaťaženie narastie zhruba o 40 percent.“
Celý článok zo dňa 7.3.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Vojna
Zabudnite na istý zisk z bytov. Rodinné rozpočty sú na finančnej hrane, tvrdí odborník
Juraj Karpiš, INESS:
„Kto by dnes staval veľkú továreň pár stoviek kilometrov od hraníc s vojnovou zónou, ak má na výber stabilnejšie lokality?“
Celý článok zo dňa 8.3.2026 si môžete prečítať na Forbes, tu.
