Zdravotníctvo
Fico má problém. Zadlžujú sa nám rekordne nemocnice a hrozí nám vysoká pokuta (analýza)
Martin Vlachynský, INESS:
„S trochou preháňania tvrdím, že forma príspevkovej organizácie je vhodná pre školskú jedáleň, nie pre podnik s ročným obratom pol miliardy eur a 6000 zamestnancami.“
„Ak sa akciová spoločnosť dostane do nekrytej straty a nespláca dlhy, vyvolá to automaticky sériu právnych krokov, ako je úpadok, reštrukturalizácia, konkurz či bankrot. To núti manažment pristupovať k finančnému stavu podniku veľmi prísne.“
„Za ideálne považujem, ak by boli nemocnice „korporatizované“ – teda aby prišlo k prijatiu korporátnych manažérskych praktík v ekonomickom zmysle slova .“
Celý článok zo dňa 9.3.2026 si môžete prečítať na SME, tu.
Čínske zdravotníctvo ako zrkadlo európskych dogiem
INESS:
„Odlišnosti v organizácii zdravotníckeho sektora sú medzi európskymi štátmi značné, od regionalizovaného monolitu britskej NHS až po manažovanú konkurenciu Holandska. No ak by zdravotné systémy posudzovali mimozemšťania, v Európe by zásadné rozdiely nepostrehli. Ani systém v USA by nevideli ďaleko od toho európskeho. V Európe sa systém racionalizuje čakacími dobami, v USA cenami. Ak by naši mimozemšťania niekde videli úplne inú dogmu zdravotného systému, bolo by to v porovnaní s Áziou. V minulosti som už celú jednu publikáciu venoval singapurskému zdravotníctvu. V blízkej budúcnosti sa budeme venovať zaujímavostiam Indie. No nasledujúci text sa venuje Číne. Jeho základom je esej Arnaud Bertranda „One morning in China, one year in France: a tale of two health systems‘, publikovaná 19. februára 2026 na jeho Substacku.“
…
Celý komentár zo dňa 9.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.
Nedostatok lekárov predlžuje čakacie lehoty na vyšetrenia: Niektorí pacienti nedostali termín celý rok, ukazuje prieskum
Martin Vlachynský, INESS:
„Výsledkom tohto prieskumu bolo, že jedenásť percent z tých, ktorí potrebovali za posledných 12 mesiacov termín u lekára, tento termín do momentu prieskumu ešte nezískali. Čiže zhruba každý desiaty človek.“
Celý článok zo dňa 9.3.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Prehľad správ
Martin Vlachynský, INESS:
„Až prax ukáže nejaký konkrétny prípad väčšej pandémie, čo môže byť za rok, čo môže byť za 10 rokov, že či naozaj tá, to, že nie sme v tej prvej vrstve tej obrannej siete, že či to má skutočne významný dopad alebo nie.“
Rádio Slovensko (11.3.2026)
Odmietneme zdravotnícke predpisy WHO?
Martin Vlachynský, INESS:
“V praxi to obsahuje hlásenie a zdieľanie dát (ohlásenie neznámeho vírusu, zdieľanie genetickej sekvencie, umožnenie medzinárodného dohľadu), pričom je to obojsmerná cesta (dostávame dáta z celého sveta na včasné varovanie), zdieľanie expertov, vakcín, liekov cez WHO logistiku. Z tejto siete by sme sa vyradili.”
Nový Čas (11.3.2026)
Analytik: Niektoré limity v zdravotníctve splníte len falošným volaním záchranky
Martin Vlachynský, INESS:
„Skutočný problém je skôr v tom, že Slovensko nemá jasne definovaný základný balík zdravotnej starostlivosti. Štát by mal presne určiť, na čo má pacient nárok – napríklad dostupnosť starostlivosti alebo maximálne čakacie doby. Poisťovne by potom mali voľnosť rozhodnúť, ako tieto ciele dosiahnu. Mohli by si zvoliť vlastnú stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti.“
„Poisťovne by mali súťažiť v tom, ako nakupujú zdravotnú starostlivosť a ako zlepšujú výsledky liečby. Ak je však rozdelenie peňazí centrálne určené, poisťovne by sa v takom systéme mohli meniť len na zúčtovacie strediská.“
„Krátkodobo systém funguje aj s ňou. Z dlhodobého hľadiska však ide o krok späť, pretože posilňuje centrálne plánovanie a oslabuje motivácie v systéme.“
„Určité zlepšenie nastane aj tak. Slovensko postupne bohatne, pribúdajú nové technológie a medicína sa vyvíja. Bez programovej vyhlášky by však systém mohol napredovať rýchlejšie, pretože by vytváral viac motivácií na zlepšovanie.“
Celý článok zo dňa 14.3.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
Verejné financie
Čierne scenáre vs. realita: Čo stojí za miliardovým rozpočtovým deficitom v úvode roka?
Radovan Ďurana, INESS:
„Príčiny sú v zásade dve. Minimálny medziročný rast príjmov štátneho rozpočtu a výrazne vyšší objem transferov vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Treba upozorniť, že rozpočet nie je v provizóriu, tzn. každý mesiac nemusia byť rovnomerné výdavky. Niektoré platby, napr. v súvislosti s investíciami a európskymi zdrojmi, sa môžu dlhšie kumulovať a potom naraz odísť z účtu štátneho rozpočtu. Dva mesiace sú krátka doba na silné závery. Štátny rozpočet navyše predstavuje necelú polovicu verejných výdavkov.“
„Z pohľadu záväzkov štátu a hodnotenia hospodárenia štátu je kľúčový rozpočet verejnej správy (ktorý by sa správne mal nazývať štátny rozpočet; rozpočet vlády by sa mal logicky nazývať vládny rozpočet). Štátny rozpočet predstavuje menej ako polovicu výdavkov a transfermi kompenzuje deficity v iných inštitúciách verejnej správy. Prekvapivé je však plnenie príjmov. Výber DPH je nižší ako minulý rok, na ministerstve už iste bliká červený alarm. Práve nedostatočné plnenie štátnej kasy môže byť najpravdepodobnejšou príčinou prekročenia deficitu verejnej správy.“
„To bude závisieť od hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, dôležité sú údaje na konsolidovanej báze.“
Celý článok zo dňa 9.3.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Palivá opäť zdraželi, na pumpách nastal rovno jeden z najväčších skokov. Opozícia začína tlačiť na Fica
Radovan Ďurana, INESS:
„S tak obrovským deficitom by vláda nemala okamžite reagovať na dočasné cenové pohyby.“
„Väčší efekt by pri významnom raste cien malo napríklad preradenie palív do 19–percentnej DPH.“
„Od Maďarska by sme rozhodne nemali odkukávať.“
Celý článok zo dňa 10.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Čo je to tá grécka cesta
Martin Vlachynský, INESS:
„V polovici februára zverejnila NBS blogový príspevok „O gréckej ceste“. Prvýkrát verejná inštitúcia naznačila možnosť katastrofického ekonomického scenára pre Slovensko.
Čo bola „grécka cesta“? Na rozdiel od Írska (banková kríza) či Španielska (realitná bublina) boli zdroje gréckych finančných problémov oveľa komplexnejšie. Prijatím eura získali grécki politici zdanlivo nekonečnú pokladničku lacného dlhu. Olympiáda, armáda, dotovanie štátnych podnikov, rozšafné infraštruktúrne projekty, bujné sociálne výdavky a verejný aparát sa skombinovali so štatistickým kamuflovaním deficitu a explodovali v roku 2009.
Grécko malo na výber: buď tvrdý bankrot, alebo prijatie podmienok MMF a EÚ spojené s finančnou pomocou. Prvý scenár nechceli ani grécki, ani európski politici. Hrozilo by zastavenie vyplácania dôchodkov, miezd učiteľov či vojakov, znefunkčnenie mnohých štátnych podnikov a „šírenie nákazy“ v eurozóne. Ale aj záchrana bolela. Investori do gréckeho dlhu museli odpísať 53,5 percenta hodnoty dlhopisov. Gréci nastúpili na cestu masívneho znižovania výdavkov.“
…
Celý komentár zo dňa 14.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.
Dane
SaS žiada zníženie spotrebnej dane z benzínu a nafty. Predseda finančného výboru upozorňuje, že treba počkať
Radovan Ďurana, INESS:
„Keby štát znížil sadzby o desať percent, prišiel by o 140 miliónov na spotrebnej dani a nejakých 20 miliónov, 30 miliónov na DPH. Ale zase na druhú stranu, oni tie palivá určite zdražujú, takže štát si pomôže. Bude vyberať viac DPH na tej vyššej cene paliva.“
Celý článok zo dňa 9.3.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Odpustia dane viacdetným matkám?
Radovan Ďurana, INESS:
„Vidíme zo všetkých krajín naokolo, že finančné ani daňové stimuly nemajú vplyv na to, koľko majú matky detí. Takže je to skôr taký dobre vyzerajúci, ale populistický nástroj, ktorý odčerpá zdroje z rozpočtu.“
Celý článok zo dňa 12.3.2026 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Inflácia
Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne (4,3 %): Radovan Ďurana vysvetľuje, prečo nám tak rýchlo rastú ceny
Radovan Ďurana, INESS:
„Rast cien je komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje vláda svojimi politikami, centrálna banka, a do istej miery aj správanie spotrebiteľov. Konsolidačné balíčky zdvihli takmer všetky dane, ktoré sa postupne zapracúvajú do cien. Pochopiteľne, rastovým spôsobom. Vláda zároveň veľa utráca, keď do ekonomiky minulý rok priliala ďalších takmer 7 miliárd eur na dlh, čo sa v praxi prejavuje vyšším dopytom a tlakom na rast cien.“
Celý článok zo dňa 10.3.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.
Školstvo
Štát ponúka učiteľom nový bonus bez poplatku. Nápor sa však nekoná, stovky miest ostali voľné
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Predpokladám, že momentálne rezort zbiera dáta a vyhodnocuje ich, aby mohli v septembri 2026 posúdiť úspešnosť alebo neúspešnosť tejto politiky.“
Celý článok zo dňa 10.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Dôchodky
Víťazom energopomoci sú dôchodcovia. Niektorým z nich vláda vyššie ceny tepla vykompenzuje dvakrát
Radovan Ďurana, INESS:
„Nevieme, koľko dvojíc dôchodcov prekročí tento limit, nastavený bol tak, že 99 percent z nich energopomoc dostane.“
„Ak by sme predpokladali, že energie sú zodpovedné za polovicu rastu cien, tak sa bavíme o približne dvoch percentách. Pri priemernej dávke 700 eur sa dostaneme na medziročný rast 14 eur. Energopomoc sa pritom vypláca vtedy, ak cena tepla oproti roku 2022 vzrástla o minimálne 20 eur za MWh.“
„Ak cena tepla pre dôchodcu vykurovaného z centrálneho zásobovania vzrástla len o 15 eur, a spotrebuje ročne povedzme štyri MWh, tak zaplatí o 60 eur viac, pričom energošek nedostane.“
„Ten dostane dotáciu vo forme nižšej ceny, a zároveň jeho budúcoročný dôchodok vzrastie o infláciu, ku ktorej výrazne prispeje rast cien tepla cez centrálne zásobovanie.“
Celý článok zo dňa 10.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Trh práce
100-tisíc úradníkov alebo nemocnice? Voľba, ktorá stojí milióny
INESS:
„Štátny sektor momentálne odčerpáva drahocenný ľudský kapitál, ktorý v produktívnych odvetviach vytvárajúcich pridanú hodnotu zúfalo chýba.“
Celý článok zo dňa 12.3.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
Slovensko: Máme najnižšie platy
Radovan Ďurana, INESS:
„Ak Je v krajine veľa firiem, ktoré súperia o zamestnancov, vtedy rastú mzdy, pokiaľ vyschol prílev zahraničných investícií, ako sa to stalo na Slovensku a ak to podnikateľské prostredie na Slovensku čelí vysokým daniam, tak tu vzniká málo pracovných miest.“
TV JOJ (12.3.2026)
Lacné mestské byty, takmer miliardový dlh. Viedenský model bývania kolabuje, nemôže byť pre nás vzorom
INESS:
„Systém dotovaného bývania tiež obmedzuje rozvoj pracovného trhu. Ak totiž žijete v ťažko získanom mestskom prenájme, do ktorého stavu ste ešte aj investovali, za prácou inde v krajine sa hnať nebudete – hoci by bola lepšia.“
Celý článok zo dňa 14.3.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Medzinárodný obchod
Ekonomika by mala vzrásť len o pol percenta
Martin Vlachynský, INESS:
„Uvidíme globálny tlak na rast inflácie a bohužiaľ, Slovensko už dnes má jednu z najvyšších inflácií v celej Európskej únii a pokiaľ sa k tomu pridá ešte tento globálny tlak, tak sa trošku obávame, že môžme vidieť výraznejšie nárasty cien.“
Rádio Slovensko (13.3.2026)
