Vážení priatelia,
predstava sveta, v ktorom ľudia spolupracujú čisto z altruizmu a sledujú len spoločné dobro, je lákavá a zahreje pri srdci. Realita je však o niečo pestrejšia.
Evolúcia nás naučila, že spolupráca často stojí aj na pragmatických pravidlách reciprocity, reputácie a – áno – aj hľadenia vlastného záujmu.
Práve tento posledný motív však mnohých ľudí na Slovensku, intuitívne dráždi. Predstava podnikateľa, ktorý si „dovolí“ otvorene priznať, že chce zarobiť, býva často vnímaná s podozrením: zlý podnikateľ, ziskuchtivec, oligarcha! Avšak, práve otvorené sledovanie zisku je často tým mechanizmom, ktorý umožňuje podnikateľom vytvárať hodnotu pre spoločnosť.
Aj toto je jedna z tém, ktorým sa budeme v dnešnom vydaní newslettera venovať.
Prajeme vám príjemné čítanie a pohodový priebeh týždňa!
Darujte 2 % pre INESS
Prišiel čas v roku, kedy môžete rozhodnúť o tom, kam poputujú 2 % z vašej dane. Ak ste sa rozhodli podporiť INESS, veľmi si vaše rozhodnutie vážime. Aj vďaka vašej podpore môžeme pokračovať v práci, ktorá už vyše 20 rokov prispieva k slobodnejšiemu a prosperujúcejšiemu Slovensku.
Na našom webe sme pre vás pripravili jednoduchý návod, ako darovať vaše 2 %. Ak by ste mali akékoľvek otázky alebo nejasnosti, pokojne nám napíšte na iness@iness.sk.
Veríme, že mnohé z našich aktivít už dobre poznáte. Dlhodobo sa venujeme napríklad podpore ekonomického vzdelávania mladých študentov prostredníctvom projektu Ekonomická olympiáda pre základné a stredné školy. Organizujeme tiež projekt Cena štátu, ktorý zvyšuje povedomie o verejných financiách (a ktorý vám ukáže, kam poputuje zvyšok vašich daní). Ekonomické témy zároveň popularizujeme prostredníctvom prednášok, podcastov a analytických projektov, ako sú Byrokratický index či Cena zamestnanca.
Niektoré z našich aktivít vám však možno medzičasom ušli – viac sa o nich dozviete na našom webe.
Najinšpiratívnejšia veta v ekonómii
Vedeli ste, že pred 250 rokmi vyšla najslávnejšia ekonomická kniha v dejinách – Bohatstvo národov od Adam Smitha? Táto kniha sa často označuje za „bibliu ekonómie“ a dodnes právom patrí najvplyvnejšie diela ekonomického myslenia.
Pri tejto príležitosti bezplatne zverejňujeme kapitolu z knihy O pôvode prosperity, ktorá sa venuje jednej z najinšpiratívnejších viet z celého Bohatstva národov:
„Deľba práce je limitovaná rozsahom trhu.“
Ak sa chcete dozvedieť, prečo je táto veta taká dôležitá a čo z nej vyplýva pre našu prosperitu, prečítajte si úryvok z knihy.
Podnikatelia nehrajú divadielko a preto majú problém
Evolučne sme sa naučili spolupracovať v malých spoločenstvách cez reciprocitu, reputáciu a sociálne pravidlá – nie iba cez čistý altruizmus.
Podobný princíp funguje aj na trhu: aj podnikatelia sledujú vlastný záujem, no práve tým, že chcú uspieť a dosiahnuť zisk, poskytujú ľuďom tovary a služby, ktoré chcú a potrebujú. Prečo mnohým však takáto forma spolupráce často ide proti srsti?
Doktor Jekyll a pán Hyde digitálnych sietí
Poznáte DSA, DMA, DGA, DA, AIA, CRA, DORA, DNA…? V prípade európskych regulácií môže platiť, že sú ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde: niečo zjednodušujú a niečo komplikujú.
Napísali sme o tom pre HN.
Čínske zdravotníctvo ako zrkadlo európskych dogiem
Príklady z iných krajín môžu slúžiť ako zrkadlo. Ako veľmi sme v zajatí dogiem o fungovaní zdravotníctva? Pozreli sme sa preto do čínskeho zrkadla.
Čína vsádza na masovú výrobu. Kľúčová vlastnosť čínskeho zdravotníctva je päťminútová konzultácia, minimálny gatekeeping, automatické laboratórne testy a nemocnice ako „one-stop-shop“ pre akútne problémy.
Graf týždňa – Vzostup a pád vzdelávacej superveľmoci
Fínsko sa po prvých výsledkoch PISA v roku 2000 stalo vzdelávacou superhviezdou. Generácia študentov, ktorá vtedy zažiarila, však vyrastala ešte v prevažne tradičnom systéme, nie v reformovanom modeli – často oslavovanom v zahraničí.
Výskumy ukazujú, že keď sa nové pedagogické prístupy – väčší dôraz na samoriadené učenie či technológie – začali vo fínskych školách presadzovať vo väčšej miere, výsledky žiakov postupne klesali. Pokles pritom najviac zasiahol deti zo znevýhodneného prostredia.
INESS z archívu – Zbrojenie ako keynesiánsky stimul
Zvyšovanie výdavkov na obranu sa v Európe čoraz častejšie spomína nielen ako bezpečnostná nevyhnutnosť, ale aj ako možný impulz pre ekonomiku. V prostredí slabšieho rastu a problémov európskeho priemyslu môže mať štátne zbrojenie podobu klasického ekonomického stimulu – teda výdavkov, ktoré podporujú dopyt, výrobu a zamestnanosť. Nie je to však žiadny zázračný liek.
Ak ekonomika nemá dostatočné kapacity alebo ju brzdia faktory ako drahá energia, byrokracia či slabé inovácie, vyššie výdavky na obranu môžu skôr presúvať zdroje v rámci ekonomiky, než ju skutočne zväčšovať.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.
