Verejné financie

Saková prezradila detaily o kompenzáciách cien plynu: Ako bude vyzerať adresná energopomoc?

Martin Vlachynský, INESS:

„Vláda domácnostiam z jedného vrecka na DPH-čke či iných daniach zoberie, aby do druhého vrátila v podobe dávky. Lenže o adresnosti energetických kompenzácií počúvame už nejaký ten piatok a stále sa poriadne nepohla.“

„Veľký dom môže mať aj bohatý, aj chudobný človek. Vysoká spotreba môže byť pre neúsporný starý dom alebo pre vykurovanie bazéna.“

„Náklady oddelia tie domácnosti, ktoré potrebu sociálnej pomoci skutočne pociťujú, od domácností, ktoré vidia príležitosť na peniaze zadarmo, ale v skutočnosti ich nepotrebujú.“

„Uvidíme preto, či sa táto otázka len opäť nekopne pod koberec.“

Celý článok zo dňa 21.7.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Majú titul, no trh ich nechce. Prečo Slováci po škole končia na úradoch práce

INESS:

„Oveľa väčší efekt by prinieslo to, keby sa na jedného vyučujúceho vzťahovalo viac študentov, aspoň na úrovni Českej republiky. Podľa ich výpočtov by takáto úprava mohla Štátnej pokladnici ušetriť 140 miliónov eur ročne.“

Trend (24.7.2025)

Slovensko a NATO: Desaťročný plán s cieľom 5 % HDP a diskusia o neutralite

Martin Vlachynský, INESS:

„NATO nemá žiadne donucovacie mechanizmy ani v prípade účasti na vojenských akciách, nieto ešte v prípade vojenských výdavkov. Je to taký klub gentlemanov, spoliehajúci sa na dobré slovo.“

„NATO vlastne ani v súčasnosti nemá „páky“, aby členské štáty donútilo plniť aktuálny 2 % cieľ, ktorý mnohé krajiny dlhodobo ignorujú.“

„Najväčším problémom celého záväzku je to, že v prípade obrany Slovenska treba skôr odhodlanie, než peniaze. Na rozdiel od takého Fínska, Poľska či Pobaltia nemáme dekády vycibrenú obrannú stratégiu. Technika sa nakupuje čoraz náhodnejšie, v armáde máme 5600 neobsadených miest (o 15% viac, ako pred rokom) a vláda sa k nepriateľom správa priateľskejšie, ako k priateľom. Miliardy naviac toto nezmenia.“

Celý článok zo dňa 25.7.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Slovensko čaká historická investícia do novej jadrovej elektrárne

Radovan Ďurana, INESS:

„Aby sa vrátila tá investícia, tá jadrová elektráreň bude musieť predávať tú elektrinu veľmi draho a keď ju nebude môcť predať na trhu, pretože jej cena bude príliš vysoká, tak aj tú cenu budeme musieť dotovať.“

Rádio Slovensko (25.7.2025)

Zdravotníctvo

Národné centrum zdravotníckych informácií nie je funkčné

Martin Vlachynský, INESS:

„Máme problém so zberom a dostupnosťou dát, s funkčnosťou jednotlivých častí systému. Dokonca máme prípady, keď také dôležité časti, ako napríklad eRecept boli prevzaté od súkromných poisťovní, pretože tie štátne riešenia nefungovali.“

Rádio Slovensko (21.7.2025)

Plán SaS: VšZP rozpredať v tendri, NCZI zrušiť

Martin Vlachynský, INESS:

„Áno, absolútne, INESS toto navrhuje dlhodobo. Štátne vlastníctvo zdravotnej poisťovne je zásadným porušením logiky slovenského zdravotného systému. Ten bol postavený na princípe, že rozhodca má pískať a nie zároveň aj hrať. Kým pri nemocniciach sa štát môže vyhovárať aspoň na to, že je to kritická infraštruktúra, pri poisťovni zo štátneho vlastníctva občania neprofitujú ani teoreticky či už ako poistenci, alebo ako daňovníci. Naopak, pretrvávajúca dominantná pozícia tejto poisťovne narúša súťaž, odčerpáva zdroje z rozpočtu na opakovanú záchranu a vnáša do systému politické zasahovanie.

NCZI je zlyhaná inštitúcia, na tom sa zhodnem. Mám aj pomerne jasnú predstavu ideálneho stavu – miesto budovania centralizovaného nefunkčného dátového molochu by mal štát skôr stanoviť základné štandardy pre dáta tak, aby mal naplnené svoje nevyhnutné dátové potreby. Ale samotná infraštruktúra za tým by mala byť čo najviac „open“. S dátami v zdravotníctve sa dajú robiť divy, ale aj tu platí, že tie divy neurobí úrad, ale celý systém – univerzity, nemocnice, poisťovne, lekárske združenia, neziskovky… Je absurdné, že dnes majú problém dostať sa k dátam od NCZI ešte aj ministerskí analytici.“

…

Celý článok zo dňa 22.7.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Komentár Martina Vlachynského: Informačná asymetria v zdravotníctve nie je prekážkou na emancipáciu spotrebiteľov

Martin Vlachynský, INESS:

„Častým argumentom proti väčšej slobode a možnosti voľby v zdravotníctve je nedôvera voči zákazníkom. Pacienti zvyčajne nemajú lekárske vzdelanie, a preto nemusia vedieť objektívne posúdiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Navyše, veľká časť jej poskytovania prebieha za zavretými dverami, čo vytvára výraznú informačnú priepasť medzi poskytovateľmi a ich „zákazníkmi“.

Tento jav sa odborne nazýva informačná asymetria a často sa uvádza ako príklad zlyhania trhu. Jeho riešením je, že štát stanoví kritéria kvality a požiadavky na poskytovateľov. Výsledkom je, že priestor na emancipáciu pacienta-spotrebiteľa je minimalizovaný.

Hoci tento problém a jeho riešenie pôsobia v učebniciach elegantne, v praxi to tak jednoducho nefunguje.“
…

Celý komentár zo dňa 24.7.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Lukášovi ostáva asi desať rokov života, liek stojí 350-tisíc ročne. Šaškov rezort sľubuje riešenie

Martin Vlachynský, INESS:

„Fond sám osebe nie je zázračný nástroj. Je to len iné inštitucionálne a legislatívne zabalenie stále tej istej otázky – ako nastaviť hľadanie hodnoty za peniaze v prostredí vysokej neistoty a silného politického tlaku? Pretože de facto ide o meranie hodnoty ľudského života,“

„Ako riziká zas vnímam ignorovanie princípu hodnoty za peniaze, nízku transparentnosť či otáznu dlhodobú udržateľnosť,“

Celý článok zo dňa 25.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

SaS navrhuje zaviesť možnosť pripoistenia

Martin Vlachynský, INESS:

„Typickým príkladom je nejaké prednostné ošetrenie v ambulanciách, hej, že pokiaľ my nemáme zadefinované, aké stavy alebo aké diagnózy alebo aké situácie sú akútne, aké by mali byť čakacie doby v rámci verejného zdravotného systému, tak veľmi ťažko sa nad tým stavia nejaká legálna nadstavba v tom zmysle, že ja si zaplatím, aby som sa dostal k lekárovi skôr.“

STV1 (26.7.2025)

Školstvo

Drucker chce pustiť do škôl učiť aj bakalárov. Vyrieši to krízu s nedostatkom pedagógov?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Týka sa to nielen pedagogických fakúlt, ale aj mnohých iných odborov. Návrh ministerstva preto považujem za pozitívnu zmenu. Z výskumov vieme, že tzv. „learning by doing“, teda učenie sa praxou, funguje výborne pri profesijnom vzdelávaní.“

„V mnohých krajinách dokážu vychovať kvalitných učiteľov aj za štyri roky štúdia. V niektorých úspešných sieťach škôl dokonca učia aj učitelia bez pedagogického vzdelania, ale školy im poskytujú taký zaškoľovací servis a podporu, že dokážu bez problémov učiť.“

„Celkovo si viem predstaviť, že táto zmena vyšle pozitívny signál a pedagogické štúdium sa stane atraktívnejším pre tých, ktorí chcú po škole naozaj učiť a nejdú na vysokú školu iba za titulom.“

Celý článok zo dňa 21.7.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Energetika

Ako bude vyzerať adresná energopomoc?

Martin Vlachynský, INESS:

„Nutnosť doloženia vlastných výdavkov a príjmov vytvára dodatočné náklady. Náklady oddelia tie domácnosti, ktoré potrebu sociálnej pomoci pociťujú, od domácností, ktoré vidia príležitosť na peniaze zadarmo, ale v skutočnosti ich nepotrebujú.“

Nový Čas (22.7.2025)

DPH

Výnimku v raste daňových sadzieb má strategický produkt. Experti hodnotia dopady opatrenia po polroku

Martin Vlachynský, INESS:

„V prípade predpisových liekov je ten dopad viac-menej jednoznačný, keďže ceny bez DPH sú regulované štátom a nemôžu sa meniť svojvoľne. Tu však drvivá väčšina úspor ide k zdravotným poisťovniam, keďže v prípade pacienta sa týka len doplatku, ktorý tvorí malý zlomok ceny väčšiny predpisových liekov.

Zároveň musím upozorniť, že táto úspora nie je žiaden jackpot, ktorý sa zdravotným poisťovniam zrazu objaví na účtoch. Úspora na zníženej DPH za lieky bola už dopredu kalkulovaná v rozpočte a v programovej vyhláške a bola rovno presmerovaná na iné výdavky.

V prípade voľnopredajných liekov nedisponujem trhovými dátami o vývoji cien. Je to pomerne konkurenčný trh, takže môžeme predpokladať, že prenos zníženej DPH do cien sa vo veľkej miere naozaj odohral. Aj tu to však má háčik: zároveň so znížením tejto sadzby prišlo množstvo nových daní, od vyššej dane z príjmu právnických osôb, cez vyššie sadzby DPH na iné tovary a služby, až po transakčnú daň.

Aktuálny odhad inflácie na Slovensku je 4,1 %. Takže je pravdepodobné, že úvodné zníženie cien týchto liekov už bolo alebo čoskoro bude „zjedené“ všeobecnou infláciou a zákazník/pacient si žiaden pokles cien nevšimne.“

Celý článok zo dňa 22.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Dane

Brusel si brúsi zuby na cigarety

Martin Vlachynský, INESS:

„Ťažko si viem predstaviť, že ktorákoľvek vláda, nielen Slovenska, by sa dobrovoľne vzdala 15 % výnosu zo spotrebnej dane z tabaku, takže bavíme sa tu asi o zvýšení sadzieb.“

TA3 (22.7.2025)

Podnikanie a regulácie

Slovenská pošta optimalizuje poštovú sieť

Martin Vlachynský, INESS:

„Čoraz viac štátov od Veľkej Británie až po Holandsko privatizujú svoje štátne pošty a nechávajú túto službu vykonávať súkromných investorov, ktorí sú v rámci svojich logistických schopností oveľa schopnejší fungovať v kladných číslach.“

Rádio Slovensko (23.7.2025)

Cena potravín

Dáta hovoria, že obchodníci nemôžu za ceny potravín

Martin Vlachynský, INESS:

„Ekonóm by mal spozornieť vždy, keď niekto neživému subjektu – napríklad firme – dáva ľudské vlastnosti.

Politici sa raz za čas rozbehnú s kamerami a kalkulačkami do obchodov s potravinami a hlasne ukazujú (ne)rast cien potravín. Kedysi rozhodovali chlieb a hry, dnes je to chlieb a maslo.

Ak vás zaujíma objektívne číslo, tak podľa Eurostatu v období medzi júlom 2023 a júnom 2025 narástli priemerné ceny potravín a nápojov na Slovensku o 5,5 percenta. To je o chlp viac ako v Európskej únii (5,4 percenta), Česku (2,6), Maďarsku (5), ale menej oproti Poľsku (8,8). Spravte si z toho príbeh, aký sa vám hodí.

Tradičnou reakciou všetkých vlád pri raste cien potravín býva útok na obchodníkov. Za rastúce ceny vraj môže ich chamtivosť, ktorá dostala aj odborný názov – greedflácia. Obchodníci majú tú smolu, že na rozdiel od „našich“ farmárov a „našich“ potravinárov sú „cudzí“. Aspoň u voličov, ktorí netušia, aká časť potravinárov a farmárov je v skutočnosti tiež „cudzia“.“
…

Celý komentár zo dňa 27.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.