Verejné financie
Veľký daňový plesk
Martin Vlachynský, INESS:
„Bolesť z fackovania novými daňami je vždy subjektívna, ale plesk tretieho konsolidačného balíčka bol počuť najvýraznejšie. Vidíme štyri najhoršie opatrenia, ktoré znižujú čistú mzdu a zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie. Zamestnanci uvidia menej na výplatnej páske, živnostníci pocítia konsolidáciu cez zvýšený vymeriavací základ a nové minimum. Slovensko má najvyššiu sadzbu firemnej dane zo všetkých postkomunistických krajín a budeme mať druhé najvyššie daňové zaťaženie práce a najvyššiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo V4. V istom momente sa už tak chatrný ekonomický rast poddá. Favorizujem stranu výdavkov, úsporné opatrenia nie sú pripravené. Tretí konsolidačný balík je v duchu predchádzajúcich: žiadne reformy s úsporami, ale zvyšovanie zdanenia súkromného sektora a spomalenie rastu tvorby bohatstva. Vláda nechce ozdravovať verejné financie, ale zobrať občanom viac peňazí na zafinancovanie neefektívnych výdavkov.“
Hospodárske noviny (29.9.2025)
Slováci podľa analytika pocítia „plesk“ daní, teda nižšie výplaty aj drahšie potraviny
Martin Vlachynský, INESS:
„Občania budú mať nielen nižšie čisté mzdy od budúceho roka, ale hlavne rast ich miezd sa kvôli vysokým daniam v nasledujúcich rokoch spomalí.“
Celý článok zo dňa 29.9.2025 si môžete prečítať na Hlavné správy, tu.
„Rozožranosť“ nášho štátu nemá hraníc. Blížime sa k hranici 50 % HDP. Čo to znamená pre ľudí a ekonomiku?
Radovan Ďurana, INESS:
„Prudký nárast výdavkov štátu je už päť rokov financovaný obrovským deficitom v priemere 5 %, s výnimkou roka 2022, keď bol deficit „len“ 1,7 %. Politici aj obyvatelia si zvykli na nadštandardné verejné výdavky a súčasné neúspešné pokusy o konsolidáciu ukazujú, že si ich nemôžeme dovoliť. Tieto deficity totiž neslúžili na financovanie prorastových investícií, ale smerovali do spotreby v podobe vysokých sociálnych dávok a miezd zamestnancov platených z verejných zdrojov.
Zníženie výdavkov alebo aspoň zmrazenie ich nominálnej výšky je jediná cesta, ako udržateľne znížiť deficit, zastaviť rast dlhu a vytvoriť tak priestor pre budúci ekonomický rast.
Slovenské verejné financie majú tak zásadné problémy, že jednoduché škrtanie výdavkov nemôže stačiť. Možností je viacero. Je možné odložiť valorizáciu platov a zvyšovanie dávok, prípadne ju uskutočniť len polovičným tempom.“
Celý článok zo dňa 29.9.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Živnostníci si vydýchnu. Transakčnú daň im zrušili
Radovan Ďurana, INESS:
„Transakčná daň by mala byť zrušená kompletne a výpadok príjmov kompenzovaný úsporami vo výdavkoch. Aj parciálne obmedzenie tejto dane, s výpadkom 122–175 miliónov eur podľa odhadu ministerstva financií, zníži jej váhu v daňovom mixe a uľahčí cestu za jej úplným zrušením v budúcnosti.”
„Transakčná daň má negatívny dosah na slovenský podnikateľský sektor. Narúša efektívne ekonomické vzťahy a núti firmy optimalizovať veľkosť transakcií.”
„Z pohľadu veľkosti ekonomiky a štátu to nie je významná položka. Ale z pohľadu neschopnosti vládu skutočne znížiť de ficit je to pomerne významná hodnota. Pre porovnanie, stačilo by nevyplácať polovicu 13. dôchodkov na dosiahnutie podobnej úspory.”
Celý článok zo dňa 1.10.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Zdravotníctvo
Analytici: Slovenské zdravotníctvo blúdi v labyrinte noviel a mikromanažmentu
Martin Vlachynský, INESS:
„Zmena zákonov už nie je vypočítaným krokom, ktorý má byť tak dobre napísaný, že sa nebude roky meniť, ale bežnou rutinou, ktorá stráca význam.“
„Tak časté tempo zmien nesvedčí o premyslených systémových krokoch, ale o snahe hasiť krátkodobé problémy.“
„Bez vízie, kam chceme sektor dostať, budeme mať aj naďalej zdravotníctvo uprostred legislatívneho labyrintu, v ktorom sa mení všetko, len nie jeho podstata.“
Celý článok zo dňa 29.9.2025 si môžete prečítať na Hlavné správy, tu.
Pacienti aj lekári v pasci. Neustále zmeny brzdia zdravotníctvo
INESS:
„Pôvodné reformné zákony sa po stovkách zásahov zmenili na nesúrodú mozaiku plnú protichodných pravidiel. Časté zmeny oslabujú význam samotných noviel. Stali sa bežnou rutinou, ktorá nahrádza systematické reformy.“
„Slovenské zdravotníctvo nepotrebuje ďalšiu rýchlu novelu. Riešením je stabilný legislatívny rámec s jasne rozdelenými kompetenciami a funkčným dohľadom. Len tak možno hodnotiť výsledky opatrení a hovoriť o transparentnosti.“
Celý článok zo dňa 30.9.2025 si môžete prečítať na Kryptomagazin, tu.
Dvadsiatka ministrov a stovky noviel. Prečo sa zdravotníctvo neposúva ďalej
INESS:
„Ak sa pozrieme na krajiny Európskej únie s najlepšími zdravotnými výsledkami, tak sú to bez výnimky tie štáty, ktoré majú najviac stabilný lea-der-ship v zdravotníctve. Je to logické. Časté zmeny vo vedení ministerstva vedú ku krátkodobému mysleniu, transakčným vzťahom a ultimátne vedú k tomu, že sa prakticky žiadna reforma nedotiahne a robí sa mnoho prchkých či dočasných rozhodnutí.“
„Ak nominanti na poste ministra zdravotníctva sami očakávajú, že ich mandát bude iba dočasný, prirodzene im chýba motivácia pripravovať dlhodobejšie plány. Príliš časté novelizácie nesvedčia o premyslených systémových zmenách, ale o ad hoc zásahoch a snahe o mikromanažment.“
„Zmysluplné reformy nevznikajú z potreby niečo zmeniť, ale z vízie, kam chceme sektor dostať. Bez tohto kompasu bude slovenské zdravotníctvo aj naďalej uprostred legislatívneho labyrintu, v ktorom sa mení všetko, len nie jeho podstata.“
Celý článok zo dňa 5.10.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Dane
Kým živnostníci sa radujú, iná časť podnikateľov bude platiť transakčnú daň naďalej. HN zistili, čo je za tým
Radovan Ďurana, INESS:
„Aj čiastočné obmedzenie tejto dane zníži jej váhu v daňovom mixe a do budúcna uľahčí cestu k jej úplnému zrušeniu.“
Celý článok zo dňa 30.9.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Energie
Česi sa zbavili Putinových energií. No pri dôležitej surovine sú oproti Slovensku desať rokov pozadu
Radovan Ďurana, INESS:
„Domácnosti si s rastom cien energií poradili, čiastočne s podporou príspevku na bývanie, ktorý kompenzuje aj časť energetických nákladov.“
Celý článok zo dňa 30.9.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Energetika
Slovensko je v pasci priemernosti. Zdaní všetko, čo vytŕča
Radovan Ďurana, INESS:
„Jadrový biznis sa stáva lukratívnym až vtedy, keď do hry vstupujú štátne garancie.“
Trend (2.10.2025)
Ekonomika
Ekonóm Karpiš: Trump vedie Ameriku k banánovej republike
Juraj Karpiš, INESS:
„Trumpova politika má prvky toho, čo sa volá národný socializmus. To je prepojenie štátu so súkromným sektorom, pričom štát určuje víťazov a porazených a rozdáva privilégiá. Z toho, čo vidíme, sme výrazne bližšie k banánovej republike, ako sme boli pred rokom.“
„Ak prezident ovládne Fed, Amerika sa stane rozvojovou krajinou. Jej dlhopisy sa budú správať ako dlhopisy rozvojových krajín. Keď štát používa centrálnu banku na samofinancovanie, s dolárom a dlhopismi to nevyzerá dobre. Najväčší problém je, že americké dlhopisy sú jadrom svetového finančného systému. Keď sa z nich stane toxický odpad, kde vidíme, že nejaký „podržtaška“ ovláda centrálnu banku a robí to, čo povie prezident, nie to, čo je v súlade s cenovou stabilitou, máme problém aj vo zvyšku sveta.“
„Ani slovenské dlhopisy nepovažujem za vhodnú rezervu. Ešte máme ruku nad hlavou vďaka eurofondom, ktoré sa dobre míňajú. Ale veľa z mojich klientov aj ďalších podnikateľov rozmýšľa, či tu bude pokračovať a ďalej investovať. Mnohí už odchádzajú. Z eurofondov sa nedá žiť donekonečna. Je to jednorazová dávka, ktorá síce tvorí v ekonomike niekoľko pozitívnych impulzov, ale prostriedky, ktoré neboli investované s rozumnou návratnosťou, HDP dlhodobo nezvýšia. HDP robia podnikatelia, po ktorých ide súčasná vláda. Osobne som nekupoval ani Patriota, ani Investora, lebo som vedel, že inflácia bude vyššia než úrok. Máme infláciu nad štyrmi percentami, Patriot má 3,3 percenta. V podstate títo investori dotujú slovenskú vládu.“
…
Celý článok zo dňa 2.10.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Živnostníci
Minister Tomáš opäť kritizuje živnostníkov. Tvrdá odpoveď analytika vyvracia jeho slová
Martin Vlachynský, INESS:
„Celá táto debata by nemusela existovať, ak by boli verejné financie politikmi spravované zodpovedne.“
„Je v poriadku, že živnostník podlieha iným daňovo-odvodovým pravidlám ako zamestnanec, aj keď vizuálne robí niekedy podobné ‚úkony‘.“
„Hovoria o 100 000 ‚falošných‘ živnostníkoch, inšpekcia práce ich za rok nájde 100.“
„Živnostenská skúsenosť je základná škola podnikania. Je inkubátorom budúcich väčších podnikateľských projektov.“
„Živnosť nie je len o obsahu vykonávanej činnosti, ale aj o ochote prevziať viac zodpovednosti a ponúknuť svoju prácu nie podľa pravidiel Zákonníka práce, ale Obchodným zákonníkom, čo so sebou prináša úplne iný balík výhod a rizík.“
Celý článok zo dňa 3.10.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Ako sa živnostníkom skomplikuje život?
Martin Vlachynský, INESS:
„S. r. o. má nižšiu sadzbu dane, ale nemá paušálne výdavky. Má výhodu obmedzeného ručenia (živnostník za svoje podnikateľské kroky ručí celým svojím majetkom), ale má podstatne náročnejšie účtovníctvo a administratívu. S. r. o. neplatí odvody, ale spoločník platí daň z dividend a nemôže voľne disponovať firemnými peniazmi. S. r. o. sa na rozdiel od živnosti dá niekomu predať, ale nedá sa ako živnosť prerušiť. Dá sa tvrdiť, že s. r. o. má vyššie fixné náklady ako živnosť, preto sa viac oplatí až pri tržbách aspoň niekde okolo 20 000 – 30 000 eur ročne. Zavedenie minimálneho sociálneho odvodu aj pre mikroživnostníkov s tržbami pod 9 000 eur však zamiešalo kartami a možno budú nad s. r. o. uvažovať aj oni.“
Celý článok zo dňa 4.10.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Potvrdili MASÍVNU čistku: Štát si posvieti na vyše 400-tisíc Slovákov, vezme im peniaze aj výhody (čo sa deje)
Martin Vlachynský, INESS:
„Celá diskusia je postavená na hlavu a nemusela by existovať, ak by politici spravovali verejné financie zodpovedne.“
„Politici operujú s číslami bez reálnych dát.“
„Živnosť je vedomou voľbou prevziať na seba väčšiu zodpovednosť, podstupovať vyššie riziko a vzdať sa istôt Zákonníka práce v prospech pravidiel Obchodného zákonníka.“
„Je preto v poriadku, že pre živnostníkov platia iné daňovo-odvodové pravidlá.“
„základnou školou podnikania“ a inkubátorom budúcich väčších firiem.
„kanárika v bani“.
Celý článok zo dňa 4.10.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
