Trh práce
Ako na vyššiu mzdu pre vás aj pre celé Slovensko (názor Róberta Chovanculiaka)
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Bohatnutie vlastnými silami nie je otázka mesiacov alebo rokov, ale skôr dekád. Zahraniční investori sú v skutočnosti niečo ako stroj času – posúvajú našu životnú úroveň skokovo dopredu. V predchádzajúcom článku som ukázal, ako ekonómovia vysvetľujú vývoj miezd. Ich horný limit určuje produktivita práce, pričom tá nezávisí ani tak od úsilia zamestnancov, ale najmä od toho, akým kapitálom a technológiami sú vybavení. Spodný limit zase určujú alternatívne možnosti zamestnancov – teda konkurencia na trhu práce. V tejto druhej časti sa pozrieme na to, čo z toho vyplýva pre Slovensko a pre vás osobne. Ako zvýšiť mzdy všetkým? Z vyššie opísanej teórie vyplýva, že na Slovensku potrebujeme dve veci: zvyšovať produktivitu práce a zlepšovať konkurenciu medzi zamestnávateľmi. To sa u nás v uplynulých desaťročiach dialo predovšetkým lákaním priamych zahraničných investícií. Medzi tie najväčšie patria automobilky.“
…
Celý komentár zo dňa 26.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu, alebo na INESS, tu.
Peniaze
1. Päť najväčších chýb, ktoré ľudia robia pri zlate
Juraj Karpiš, INESS:
„Na jeseň 2019 mi zavolal Jozef, aby sa poradil, kde môže najlepšie predať zlato. Nakúpil ho ešte v roku 2011 tesne pred posledným vrcholom. Odvtedy nutkavo kontroloval cenu, ohrýzal si nechty a trápil sa papierovými stratami. Keď sa konečne vyhrabal takmer na nulu, uľavil si predajom. Predal ho s miernou stratou, za uncu dostal 1 360 eur. O necelý rok neskôr bolo zlato pri historických maximách. Stálo o 20 % viac, čiže 1 650 eur. Jana sa ma pýtala, do čoho má investovať. Či má teda kúpiť to zlato, keď to tak rastie. Do zlata sporím časť svojej kúpnej sily 15 rokov. Okrem toho peniaze študujem, píšem o nich, konzultujem a prednášam. Problém s finančnou gramotnosťou mnohých Slovákov, spôsobený komunistickou dobou temna, neobchádza ani zlatý sektor.“
…
Celý komentár zo dňa 26.1.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.
2. Prečo vlastniť zlato? Napínavé finančné a politické prostredie
Juraj Karpiš, INESS:
„Predstavte si, že ste Cyperčan a je jar 2013. Politici zavreli banky a zakázali vám posielať eurá mimo krajiny. Finančná slobodná komunikácia v podobe platobného styku nefunguje dokonca ani s ďalšími členmi Európskej menovej únie. Z každého uloženého eura v banke nad stotisíc vám zoberú 50 %. Predstavte si, že ste Grék a je leto 2015. Banky sú tu tiež zavreté, bankomaty nefungujú a o pamäti vašich dobrých skutkov – vašich peniazoch – rozhodujú dobrodruhovia ako Alexis Tsipras alebo Yanis Varoufakis. Z centra únie ich pritom vydierajú politickí dinosauri, ktorí to spackali natoľko, že sa euro dostalo do krízy ešte predtým, než dosiahlo dvadsiatku.“
…
Celý komentár zo dňa 30.1.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.
Zdravotníctvo
Šaško: Zdravie nie je biznis pre vyvolených. Záchranky by mali po novom prebrať nemocnice s urgentmi
Martin Vlachynský, INESS:
„Nemocnice patriace Pente a Agelu už majú skúsenosti s prevádzkou záchrannej zdravotnej služby.“
„Prvá otázka je, kde tieto nemocnice zoženú financie na nákup vozidiel. Druhá, ako zvládnu manažovať svoj región.“
„Nie je vylúčené, že by sa mohli vrátiť do obdobia 90. rokov, keď záchranky riadili priamo nemocnice a rozdiely medzi jednotlivými regiónmi boli značné.“
„To by znamenalo skryté znárodnenie a nárast vplyvu štátu a politicky riadených firiem v zdravotníctve. A treba pripomenúť, že štátna záchranka dokázala v minulosti v tomto údajne lukratívnom sektore hospodáriť so stratou.“
Celý článok zo dňa 27.1.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Plošná pomoc pri doplatkoch za lieky je ako plošná energopomoc
Martin Vlachynský, INESS:
„Pri doplatkoch za lieky fungovali dlhé roky takzvané ochranné limity. Dôchodcovia mali štvrťročný limit 30 eur, ŤZP 12 eur, deti do šesť rokov desať eur a ZŤP deti nula eur. Ak ste teda počas troch mesiacov zaplatili napríklad na doplatkoch za lieky pre malé dieťa viac ako desať eur, zdravotná poisťovňa vám všetko nad túto hranicu vrátila. Takzvaná „Kollárova novela“ (nie, Boris Kollár nebol minister zdravotníctva, len mu to náhodou napadlo) to v roku 2022 zmenila tak, že dôchodcom a deťom nastavila limit na nulu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v roku 2024 porovnal slovenský systém ochranných limitov s českým. Vyšlo mu, že kým priemerná slovenská vratka v roku 2021 bola 5,50 eura a v Česku 3,44 eura, v roku 2023 to bolo už 14,25 eura na Slovensku oproti priemernej vratke 5,50 eura v Česku. Slovenský systém ochranných limitov je tak takmer trikrát štedrejší ako český. ÚDZS konštatoval, že ak by bol na Slovensku ochranný limit nastavený obdobne ako v Českej republike, celková suma vrátených doplatkov by v roku 2023 bola o 47,7 milióna eur nižšia.“
…
Celý komentár zo dňa 29.1.2026 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.
Analytik varuje pred rozbitím kvalitného systému záchraniek. Ministerstvo podľa neho zbabralo tender
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenské zdravotníctvo reformy potrebuje, ale úplne inde. Záchrankám stačilo pred tendrom rozšíriť a spresniť výberové kritériá o kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele.“
„Pre dvoch súkromných poskytovateľov by to nemal byť problém, majú so záchrankami skúsenosť, majú kapitál a fungujú ako siete, takže si budú vedieť vybudovať ‚internú‘ záchranku, a zdieľať vozidlá či posádky. Alebo túto službu ‚outsourcujú‘ ako jeden balík na iného poskytovateľa.“
„V lepšom prípade budú robiť jednotlivé nemocnice regulérnu súťaž, kde dokonca môže hrať úlohu aj cena (čo dosiaľ nehrala) a de facto prebehne nové decentralizované výberové konanie. To by bol vcelku dobrý prípad.“
„Pripomínam, že práve najväčšia štátna záchranka mala v nedávnej minulosti finančné problémy.“
Celý článok zo dňa 29.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Záchranky bez tendrov
Martin Vlachynský, INESS:
„Ja musím pripomenúť, že riešime vlastne niečo, čo sme vôbec nemuseli riešiť. Systém záchraniek fungoval pomerne dobre a v podstate stále vychádzame z toho, že sa zbabral tender. To jediné, čo tam, dá sa povedať, chýbalo, boli nejaké prísnejšie kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ktoré by sa posudzovali v tom tendri. Bolo 20 rokov na to, aby sa vymysleli. …. funguje veľmi podobne, ako je Holandsko alebo Dánsko, kde posudzujú niekedy až 20 rôznych parametrov pri vyberaní, pri tom vyberaní záchraniek. Tento samotný návrh, ktorý sa tu zjavil tento týždeň, viem si predstaviť budúcnosť, v ktorej by to dopadlo dobre. Nechcem hovoriť, že automaticky sa blížime ku katastrofe, ale tých otáznikov, nejasností a potenciálnych problémov, ktoré z toho môžu vzísť, je toľko, že skôr sa na to pozerám s obavami.“
„Ja som tvrdením ministerstva skeptický. A nemocniciam pribudne úplne nová kompetencia, úplne nové procesy. Ja keď to poviem nasurovo, záchranka je v podstate logistická firma, ktorá vozí veľmi vzácny tovar. A musí sa starať o vozový park, rozpis služieb, musí riešiť situácie, keď príde k nehode alebo sa pokazil atď. atď. čo samozrejme, pokiaľ budete robiť v malom, tak ako dá sa to. Ale toto boli presne tie deväťdesiate roky, že každý to robil nejak. A za mňa je teda veľká otázka, ako si s tým nemocnice poradia. To je samozrejme rozdiel, ak máte sieť, ako sú 2 súkromné siete, ktorá si to bude vedieť pokryť možno nejakým centrálnym spôsobom a bude mať tých záchraniek niekoľko, mnoho desiatok, tak to bude iné, ako keď ste nejaká lokálna nemocnica s urgentom a budete mať 4-5-6 bodov, druhá vec je, čo vlastne to riadenie tých záchraniek tým urgentom ako pridáva navyše v zmysle toho, že zrazu im to pôjde lepšie, to preberanie pacientov. Ako ak to nešlo dobre doteraz, tak nerozumiem tomu, že čo sa tam zmení, že zrazu im to pôjde lepšie, že keď tá záchranka už bude tam napísané ten názov tej ich nemocnice na tom autíčku, takže zrazu toho pacienta ako preberú jednoduchšie? Ono zároveň nezabúdajme, že to neznamená, že keď vy máte urgent a v rajóne toho urgentu sa stane nejaká udalosť, že ten pacient automaticky musí ísť na ten urgent, pretože my máme rôzne situácie, rôzne centrá, hej? Máte, ja neviem, mozgové príhody, infarkty, máte popáleninové centrá a ja neviem, úrazy hlavy, úrazy chrbtice, čo všetko sú momenty, kde ako nemôžte toho pacienta priviezť do toho svojho spádového urgentu niekde v regionálnej nemocnici, ale musíte ísť naopak do centra. Takže ako za mňa tu vôbec nezodpovedá, tieto otázky.“
…
Rádio Slovensko (30.1.2026)
Štát nelieči, len prepláca faktúry. Čo brzdí naše zdravotníctvo
Martin Vlachynský, INESS:
„Stačí odovzdať faktúry, nemusíte liečiť. Mali by sme adresovať a platiť parametre, ktoré zaujímajú pacientov ako je produkcia, a kvalita.“
„Jedna skupina rieši otázku odmien, ďalšia chce nový mechanizmus kompenzácií. Z programovej vyhlášky sa stalo len ďalšie bojisko o politicky rozdeľované zdroje.“
Celý článok zo dňa 31.1.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
Školstvo
Stredné školy zlomili rekord v nedostatku učiteľov. Zástupkyňa: Bez dôchodcov môžeme zavrieť a zahodiť kľúč
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Mzdy nezohľadňujú regionálne rozdiely – či už ide o náklady na život, alebo o úroveň miezd v jednotlivých krajoch.“
Celý článok zo dňa 27.1.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Spokojnosť študentov
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Slovensko je jediná krajina z okolitých, odkiaľ odchádza viacej študentov, než prichádza, to však neplatí v Českej republike, Poľsku, v Maďarsku alebo v Rakúsku, v týchto krajinách viacej študentov prichádza, než odchádza.“
„Vysoké školy na Slovensku musia znižovať latku, pretože im klesá absolútny počet žiakov alebo študentov, ale zároveň berú väčší podiel z tých, ktorí sa rozhodnú študovať. Takže týmto znižujú latku a to logicky aj znižuje nejakú prestíž v očiach samotných študentov, pretože keď tí žiaci, maturanti vidia, že na Slovensku vysokú školu sa v zásade dostane hocikto a aj ten titul tam potom získa.“
TV Markíza (1.2.2026)
Verejné financie
Ďalší predaj dlhopisov za 400.000.000 EUR
Radovan Ďurana, INESS:
„Rovnakú sumu peňazí si dokáže požičať na finančných trhoch lacnejšie, tzn. že tí istí občania, ktorí si tie dlhopisy kúpia a hlavne tí, ktorí si ich nekúpia, budú musieť na daniach doplatiť ten rozdiel.“
Rádio Expres (28.1.2026)
Štát si opäť požičia od Slovákov stovky miliónov eur, ponúka nezdanený výnos. Dostanete viac peňazí ako v banke a koľko si môžete zarobiť?
Radovan Ďurana, INESS:
„Ľudia platia dane, z ktorých sa potom vyplácajú úroky a splácajú tieto dlhopisy.“
Celý článok zo dňa 28.1.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Minister financií sa transakčnej dane nevzdáva, hoci sklamala výnosom
Radovan Ďurana, INESS:
„Nepredstavuje zásadný prvok v znižovaní deficitu, pretože jej podiel v tomto roku má byť už iba 0,3 percenta HDP.“
„Vláda by urobila najlepšie, ak by túto daň zrušila a výpadok týchto príjmov nahradila skutočnými úsporami vo výdavkoch rozpočtu.“
Celý článok zo dňa 29.1.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Investovanie
Centrálne banky skupujú zlato ako nikdy predtým. Vedia niečo, čo my nie?
Juraj Karpiš, INESS:
„Ľudia často vnímajú zlato ako investíciu, na ktorej chcú rýchlo zbohatnúť. To je omyl.“
Celý článok zo dňa 29.1.2026 si môžete prečítať na SME, tu.
Ekonomický rast
Čo je zdrojom našej prosperity?
Martin Vlachynský, INESS:
„Budem prinášať dôkazy o tom, ako funguje deľba práce, kooperácia a koordinácia a že trh nemá žiadnu funkčnú alternatívu. Keď verejnosť sleduje diskusie medzi ekonómami, nadobudne dojem, že väčšina z nich sa nezhodne na mnohých veciach. V skutočnosti je však oveľa dôležitejšie to, o čom ekonómovia už veľmi nediskutujú. A to je téma pôvodu našej prosperity. Na otázku „čo je zdrojom nebývalého rozmachu ľudstva?“ totiž ekonómia už dávno odpovedala. V knihe O pôvode prosperity môj kolega Robert Chovanculiak vykresľuje odpoveď takto: deľba práce je motor prosperity, kooperácia je jej palivom a koordinácia riadiacou jednotkou. Rakety, mobilné siete a počítače, alebo hoci len vrecúško z PVC nemôžu vzniknúť bez deľby práce. No deľba práce dáva zmysel iba vo svete, kde funguje kooperácia. Vďaka nej pekár roky kŕmi inžinierov a čaká, kým mu to splatia mobilným pokrytím. Prosperitu podporuje aj tretia noha – koordinácia. Z koľkých súčiastok sa skladá napríklad automobil? V koľkých krajinách vznikali tieto súčiastky?“
…
Celý komentár zo dňa 1.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.
