Keď verejnosť sleduje diskusie medzi ekonómami, nadobudne dojem, že väčšina ekonómov sa nezhodne na mnohých veciach. V skutočnosti je však oveľa dôležitejšie to, o čom ekonómovia už veľmi nediskutujú. Nediskutujú o pôvode našej prosperity.
Na otázku „čo je zdrojom nebývalého rozmachu ľudstva?“ totiž ekonómia už dávno odpovedala. V knihe O pôvode prosperity môj kolega Robert Chovanculiak vykresľuje odpoveď nasledovne: deľba práce je motor prosperity, kooperácia je jej palivom a koordinácia riadiacou jednotkou.
Rakety, mobilné siete a počítače, alebo hoci len PVC vrecúško nemôžu vzniknúť bez deľby práce. No deľba práce dáva zmysel iba vo svete, kde funguje kooperácia. Vďaka nej pekár roky kŕmi inžinierov a čaká, kým mu to splatia mobilným pokrytím. Prosperitu podporuje aj tretia noha – koordinácia. Z koľkých súčiastok sa skladá napríklad automobil? V koľkých krajinách vznikali tieto súčiastky? V koľkých krajinách sa ťažili suroviny na tieto súčiastky? Čilský baník rúbe meďnatú rudu bez toho, aby tušil, že o niekoľko mesiacov sa z nej stane súčiastka v stroji kdesi na bratislavskej ulici. Napriek tomu si tovar cestu od producenta ku konečnému zákazníkovi nájde.
Toto sú kosti, ktoré ekonómia ďalej obalila svalmi a kožou pomenovaní, teórií a ekonomických škôl. Ani za 200 rokov však neporazila svojho najväčšieho intelektuálneho súpera – sedliacky rozum.
Evolúcia nás naučila analyzovať veci zmyslami a v lokálnom kontexte. Skvelé, ak sa chcete vyhnúť stretu so šabľozubým tigrom. Nefunkčné, ak chcete analyzovať globálne javy. Sedliacky rozum sa napríklad pozrie na cenovku a čo vidí: obchodníka, ktorý zarobil. Svoju peňaženku, z ktorej ubudli papieriky. No nevidí, ako tá cenovka zabezpečila, že sa kúsok medi dostal z čilskej bane až do jeho rodinného kombíku.
Verejné politiky vedúce k väčšej prosperite sú tie, ktoré odstraňujú prekážky deľbe práce, slobodnej kooperácií a koordinácii pre čo najviac ľudí na planéte. Zároveň sú to ale tie isté politiky, pred ktorými nás sedliacky rozum varuje. Ceríme na ne zuby ako pes pred zrkadlom. Volíme politikov, ktorí nás pred nimi chcú „ochrániť“.
Jednou z hlavných úloh ekonómov je spraviť tieto myšlienky stráviteľné pre väčšinu. Aj v tomto roku budem preto neúnavne prinášať nové dôkazy a svedectvá o tom, ako fungujú deľba práce, kooperácia a koordinácia a že trh nemá žiadnu funkčnú alternatívu.
