Komentáre

Lekárne na rozdiel od supermarketov či obchodov s nepotravinárskym tovarom vyžadujú vo omnoho vyšší podiel personálnu so špecifickým typom vzdelania, ktoré je pomerne náročné na štúdium. Nie sú to len „predavači liekov“, ktorí majú vysokoškolský diplomom, ale jedná sa o ľudí s potrebnými kompetenciami na základe ktorých by boli lekárne schopné poskytovať omnoho širšie portfólio služieb. Veľké množstvo lekární znamená veľké množstvo vysokokvalifikovaného personálu, ktorý by sa má potenciál v budúcnosti zvýšiť dostupnosť zdravotných služieb na Slovensku.

Médiá priniesli šokujúcu správu. Minister Taraba predstavil plán slovenskej pilotovanej misie na Neptún. Náklady majú dosiahnuť okolo 2,5 miliardy eur.

Sme, kto sme, vďaka výchove alebo prírode? Nurture vs. Nature je večná dilema. V skutočnosti by to však mala byť trilema. Zabúda sa na tretí faktor, ktorým je kultúra. Tá má nemenej výrazný vplyv na to, kto sme. Len je ťažšie viditeľná. A to napriek tomu, že je všade okolo nás. Alebo skôr vďaka tomu. Kultúra je pre nás ako voda pre rybu. Neuvedomujeme si jej dôležitosť, až kým nás z nej niekto nevytiahne. A neukáže nám, že existuje aj život na suchu.

Michal Rehúš v článku Ako dosiahnuť vyššie platy a lepšie pracovné podmienky v školstve? prišiel k záveru, že „Výskum naznačuje, že učiteľské štrajky fungujú“. To je možno pravda. Problém však spočíva vo zvolenom kritériu „fungovania“. Školy, zriaďovatelia, ministerstvo a celé školstvo tu nie sú preto, aby učiteľom vyplácali platy. Všetky tieto prvky sú len prostriedkami na dosiahnutie vyššieho cieľa – kvalitného vzdelávania pre naše deti. Práve toto by malo byť kritériom, podľa ktorého hodnotíme, či štrajky fungujú. A z tohto pohľadu nefungujú.

Povinné školské čítanie u mňa dosiahlo opak zamýšľaného – slovenských klasikov som odsúdil do vyhnanstva. Len náhodou som znovuobjavil J. G. Tajovského a jeho nadčasové sondy do slovenskej spoločnosti.

Na ekonómii je úžasné, že na základe jednoduchých tvrdení o ľudskom konaní spoznáva pravdy o svete, ktoré laici intuitívne nedokážu pochopiť. Zoberme si dva koncepty: náklady obetovaných príležitostí a marginálne rozhodovanie na základe hraničných výnosov a nákladov.

Aj slovenský lekárenský trh prešiel v ostatných rokoch zásadnými zmenami, hoci k liberalizácii predaja OTC ako v Českej republike neprišlo. Počet verejných lekární za posledných 15 rokov narástol asi o 50% na úroveň cez 1800 lekární, čo je po prepočte na obyvateľa zhruba o 30 % viac, ako v ČR. Podľa údajov Eurostatu sa jedná v Európe o priemernú až mierne nadpriemernú hodnotu.

Obyvatelia Slovenska sa už druhý týždeň nevedia dostať k službám katastra. Trh s nehnuteľnosťami zamrzol, nemôže prebiehať stavebné konanie a schvaľovanie hypoték sa zastavilo. Problém nie je len zlyhanie, ale aj nekompetentná reakcia. Ľudia čakajúci na výpis z katastra môžu pri večerných televíznych správach sledovať, ako úradníci splašene behajú po chodbách úradu a vydávajú neurčité zvuky podobajúce sa na slová ako „nevieme, nedá sa, nepoviem“. A kataster nie je prvé grandiózne zlyhanie viditeľnej ruky štátu, ktorá nedokáže zabezpečiť úplne základné služby.

Koniec starého roka je vždy obdobím konferencií o zdravotnej politike. Ich témy však neraz znejú ako obohratá platňa. Vieme, že je niečo zle, ale bojíme sa to zmeniť. Chcel by som, aby sme sa v novom roku ešte odvážnejšie púšťali do nových tém.

Skôr než začnete jasať nad násilnou vraždou domnelého zloducha, pochopte, čo je príčinou vysokých nákladov a zamietania poistných žiadostí.

O nových ekonomických poriadkoch väčšinou snívali fanúšikovania krajín BRICS. No toto viac-menej virtuálne zoskupenie za 15 rokov toho však okrem zjedených chlebíčkov moc nevyprodukovalo. S príchodom Trumpa sa zdá, že to bude práv bývalý ekonomický hegemón USA, kto chce spraviť vietor vo svetových ekonomických poriadkoch.

V poslednej dobe sa nám tu rozmohol taký nešvár. Nielen novinári, ale niekedy aj odborná verejnosť, napr. Rozpočtová rada, používa v súvislosti so znižovaním deficitu spojenie “ozdravovanie verejných financií”.